„A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás.“ J 14:16-17 (ekum. preklad)
Duch Svätý nie je len Tešiteľ, ktorý vo všetkým hrôzach dodáva kresťanom smelosť a statočnosť. On je aj Duch Pravdy, teda pravdivý a spoľahlivý Duch, ktorý nepodvádza ani nezvádza. Lebo aj toto je pre nich dôležité, aby boli smelí a nedali sa odradiť. Nesmú mať takú pomýlenú myseľ, odhodlanie a smelosť ako blázniví vojaci a opovážlivci, ktorí radi siahajú po meči, kopiji a muškete. Nepochybne sú horliví, no je to falošná útecha a falošná smelosť, lebo sa spoliehajú na vlastnú silu alebo na márnivú česť a slávu. Majú pripraveného ducha, no nie je to ten správny pravý Duch. Diabolský duch dokáže ľuďom aj vdýchnuť pýchu a dodať im odhodlanie a odvahu, ako vidieť na tyranoch a sektách, sú všetci samá ochota a smelosť, ale nie je to odvaha a smelosť, ktorá je správna a dobrá pred Bohom. Kristus však sľubuje, že pošle Ducha, a Ten nám dodá odvahu, ktorá sa volá Božia svätá odvaha a smelosť. Má sa nazývať úprimnou posilou a odvahou, lebo to nie je falošná ani prázdna odvaha založená na niečom neistom. Naopak, táto odvaha je v samej podstate úprimná a spočíva na niečom, čo nezlyhá ani nesklame. Svet je smelý a odvážny, keď má plné peňaženky a truhlice. Je aj taká pýcha a smelosť, v ktorej diabol nemôže prekonať bohatého statkára. Iný človek je smelý, pretože je urodzený a mocný, má priazeň a úctu medzi ľuďmi. Ak je niekto inteligentný alebo múdry, je pre svoju hlavu odvážny a je si istý, že sa nikto pred ním neobráni. A nik sa nechce podriadiť druhému, ak je mocnejší, má viac slávy, schopností, peňazí či majetku. Ale ak to dôkladne uvážite, je to len odvaha bláznov a detí, nepretrvá. Posilu a odvahu kresťanstva však vytvára Duch Svätý. Taká nikdy neprestane a má správne základy. Tak to srdečne teší Boha i anjelov. … Je to iné srdce, myseľ i odvaha, ako má svet. Dokáže nehľadieť na telo alebo život, urodzenosť, priateľstvo a všetko, čo má a na čom zakladá svoju odvahu svet. Tento druh odvahy určite musí byť len prácou Ducha Svätého. Musí to byť pre nebeského Otca úprimné potešenie, ak je také srdce, ktoré isto a pevne prichádza k záveru a pridŕža sa ho: „Nezrieknem sa Krista Pána; nech zúria tí, čo sa nechcú usmievať. Ochotne kvôli Nemu pretrpím, čo môžem.“ Toto sa správne označuje ako odvaha a hrdosť od Ducha Svätého. Lebo nevyrastá z tela a krvi, ako vidieť na tých, ktorí odpadávajú od evanjelia, alebo ho zo strachu zapierajú. Svet nedokáže mať ani dodať takúto smelosť. Lebo jeho odvaha závisí na tom, a nesiaha ďalej ako to, čo vidí: majetky, priazeň a veľká sláva. Kde končí to, na čom je založená jeho smelosť (a to všetko musí skončiť), tam končí aj jeho odvaha a nezostáva nič, len absolútne zúfalstvo. Ale kresťania nemajú nič iné, na čo by sa mohli spoliehať, okrem Krista, svojho Pána a Boha, preto kvôli Nemu všetko opúšťajú a vravia: „Než by som zaprel alebo sa vzdal môjho Krista, nech je preč krk i brucho, úcta i majetok, dom a hospodárstvo, žena i deti a všetko.“ Takáto odvaha nemôže byť falošná ani zavádzajúca, ale musí byť úprimná a je si istá. Lebo nečerpá posilu z niečoho dočasného a pominuteľného na zemi, kvôli čomu by niečo urobila alebo pretrpela, ale pridŕža sa len a len Krista Pána, ktorý bol za nás ukrižovaný a zomrel za nás.
St. Louis ed., 8:396-398.
