„V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.“ J 7:37
Kristus Pán tým chcel povedať: „Až dosiaľ ste od všetkých učiteľov, kazateľov a kňazov nedostali ani kvapku, aby sa vám uľavilo a utíšil sa váš smäd. Bolo len strápené, zmučené a vystrašené svedomie, až také smädné, že zomieralo od smädu.“ Nebolo nikoho, kto by potešil, ako je aj dnes málo útechy pod sektárskymi duchmi. Preto Kristus Pán hovorí: „Ja kážem iné učenie, ktoré obživí, občerství i napojí vás, ktorí ste smädní, aj ktorí ste zúfalí, vystrašení, so svedomím plným pochybností a neistoty o vašom vzťahu k Bohu. Len poďte sem. Nedám vám kyjakom po hlave, ani vám nevypichnem oči. Poďte ku mne. Dám vám napiť. To znamená, že vo mne a skrze mňa nájdete učenie, ktoré posilní a poteší vaše srdce, zbaví pochybností a dá vám istotu, že ste v dobrom vzťahu s Bohom.“ Učenie má dve časti: Zákon spôsobuje smäd, vedie do pekla a zabíja. Evanjelium však napája a vedie do neba. Zákon hovorí, čo by sme mali robiť, a my to nerobíme, nech sme akokoľvek svätí. To spôsobuje, že si nie som istý svojím spasením, a to ma privádza do smädu. … Keď si uvedomíš, že Boha nemiluješ tak úprimne, ako by si mal, musíš priznať a povedať: Milý Bože, ja to nerobím. Nezachovávam zákon, pretože som ani dnes, ani včera nemiloval Boha, a rok čo rok vyznávam tú istú vec, teda, že robím to a to.“ Toto vyznávam neustále – kedy to skončí? Kedy si tvoje srdce odpočinie a bude v bezpečí v božej milosti? Stále budeš v pochybovať. Zajtra priznáš to isté, čo dnes. Obvyklé vyznanie neprestane. Kedy si chceš odpočinúť? Na čom postavíš svoje svedomie, aby si mohol vedieť, aký je tvoj vzťah k Bohu? Tvoje srdce ti to nedokáže povedať, nech by si robil čokoľvek. Lebo zákon trvá a vraví: „Máš milovať Boha a človeka z celého srdca.“ Ty však vravíš: „Ja to nerobím.“ Zákon na to odpovie: „Máš to robiť.“ To zákon spôsobuje, že sa bojím, takže musím byť smädný, vystrašený a triasť sa, hovoriac: „Čo spravím, aby sa Boh na mňa milostivo pozrel? Získam Božiu milosť, keď dodržím desatoro, budem mať dobré skutky a veľa zásluh? No to sa nikdy nestane. Nezachovávam desatoro. Preto ma milosť nikdy nenájde.“ Ukazuje sa preto, že človek nemôže nájsť pokoj v dobrých skutkoch, aj keď by chcel mať dobré svedomie. Získava túžbu nadobudnúť dobré, radostné, pokojné a spokojné svedomie. Prahne po pokoji. Toto sa volá smäd. Trvá to, kým nepríde Kristus a nepovie: „Ak chceš byť v pokoji, oddýchnuť si a mať dobré svedomie, radím ti, príď ku Mne a zanechaj Mojžiša a skutky. Rozlišuj medzi mnou a Mojžišom: Mojžiš vyvolal to, že máš smäd. Splnil úlohu a vykonal svoju prácu, vystrašil ťa, vysmädol si. Príď teraz aj ku mne. Ver vo mňa. Počúvaj moje učenie. Ja som iný kazateľ. Dám sa ti napiť a občerstvím ťa.“
St. Louis ed., 8:80-82.
