Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„… ktorý sám jediný činí veľké divy, lebo jeho milosť trvá na veky…“ (Ž 136:4)

George Müller očakával vo všetkom na svojho Boha a pre svoje siroty neprosil nič od ľudí. Jedného rána mu hlásili, že nieto ani haliera na mlieko a chlieb. Müller kázal, aby prestreli ako zvyčajne a tristo detí si posadalo k stolu. Potom im rozprával, že nemajú peniaze a dodal: „Deti, ďakujme nebeskému Otcovi, že nám nejakým spôsobom pomôže.“ Vrúcne ďakoval. Medzitým zvonilo. Mliekar stál bezradný v bráne, zlomila sa mu os na vozíku a povedal:

„Nemohol by som zložiť u vás mlieko? Nič nechcem zaň. Veľmi by mi to pomohlo.“ Müller ďakoval Bohu znova. Tu zase zvonilo. V bráne stál pekár. Povedal: „Pán Müller, neviem, čo je so mnou, nemohol som spať, stále mi chodilo po rozume: ,Vstaň, upeč chlieb pre siroty.’ Vstal som, zobudil som tovariša a celú noc sme piekli. Teraz som ho doniesol.“ Pán dnes nezabudne ani na teba. Len Ho pros a ďakuj Mu.

Ako ponocný skorého rána,
vyzerám Teba, svojho Pána,
Bože, Bože môj!

PS 73, 2