„Ale naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.“ List Filipským 3:20
Ak patríš Ježišovi, si občanom Božieho kráľovstva.
Ako ľahko sa na to zabúda! Naše pozemské povinnosti zaujmú našu myseľ a myšlienky. Zároveň žijeme vo svete, kde nekresťanský spôsob zmýšľania určuje slová a predstavy. Hoci to ľudia nepovedia priamo, hovoria, ako keby tento svet bol všetkým. Preto sa stalo dôležitým udržať si život čo najdlhšie a nadobudnúť čo najlepšiu kvalitu života.
Môžeme sa teda čudovať, že mnoho kresťanov sa dostalo do víru tohto sveta tak, že zabudli na nebo?
Nuž je to nepochopiteľné!
Keď nás Boh skrze svoje Slovo ubezpečuje, že naša otčina je v nebesiach, musíme sa v hanbe skloniť. Je nepochopiteľné, že tak málo rozmýšľame o domove, keď Ježiš nám ho pripravil za takú vysokú cenu.
Si občanom neba. Si na ceste domov. Každý deň si bližšie k cieľu.
Mnoho vecí v tvojom živote dáva zmysel, ak ich vnímaš vo svetle skutočnosti, že ťa Ježiš vedie do neba. Ak by ti Boh dal všetko, po čom túžiš, do cieľa by si sa nedostal. Skôr by si si vybudoval malý raj na zemi.
Problémy a skúšky, ktoré ti Boh posiela, sú nevyhnutné. Prispievajú k tomu, aby si sa díval vpred a domov. Utrpenie a problémy uľahčujú odhaliť klam a mámenie sveta.
Si na svojej ceste domov.
A čo je vlastne nebo?
Je to v prvom rade Ježiš. Tu na zemi Ho nevidíš, hoci kráča vedľa teba. V nebi to bude iné, tam Ho uvidíš tvárou v tvár.
V nebi bude Ježišova sláva veľká pre tvoje srdce. Všetko, čo robíš, je Ním naplnené. Budeš žiť v Jeho svetle. Zotrie ti každú slzu z očí. Tam už viac nebude smrť, žiaľ, plač ani bolesť.