„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské.“ Matúš 5:3
Biblia nevychvaľuje chudobu, ale ani neodsudzuje bohatstvo. Naopak, Biblia hovorí: „Koreňom všetkého zla je zaiste milovanie peňazí, po ktorých niektorí zatúžili, tak zblúdili od viery a spôsobili si mnoho bolestí.“ (1Tim 6:10)
Keď Ježiš povedal: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je kráľovstvo nebeské,“ nehovoril: „Šťastní sú chudobní.“ Nenaznačoval, že máme žiť v úplnej chudobe preto, aby sme boli šťastní.
Naopak, slovo, ktoré Ježiš použil pre „chudobných“ znamená „zmenšovať sa, krčiť sa“, čo zvykli v prvom storočí robiť bedári. No Ježiš nehovoril o telesnej chudobe. Povedal: „Blahoslavení chudobní v duchu“ (Mt 5:3). Inými slovami, požehnaní sú tí, ktorí vidia svoj duchovný stav pred Bohom. Skôr než môžeme vstúpiť do vzťahu s Bohom, si musíme si uvedomiť, že sme duchovne chudobní. Musíme si uvedomiť, že nie sme dobrí.
Ku Kristovi nejdeme preto, že náš život treba trochu zlepšiť. Ale ideme ku Kristovi preto, aby nás zachránil pred peklom a následkami hriechov. Nedokážeme sa sami zachrániť. Prichádzame ku Bohu ako bezmocní hriešnici bez akejkoľvek nádeje.
Veľký britský kazateľ Charles Spurgeon povedal: „Spôsob ako vstať, je klesnúť na dno; čím menej si ctíme seba, tým vyššie stúpame podľa mienky nášho Majstra.“
Bez ohľadu na naše vzdelanie, majetok, sociálne postavenie, to, čo sme dosiahli, či náboženské vedomosti, musíme priznať, že sme hriešnici.
C. S. Lewis napísal: „Kedykoľvek zistíme, že nám náš náboženský život dáva pocit, že sme dobrí – a najmä, že sme lepší ako niekto iný –, myslím, že si môžeme byť istí, že v nás nepôsobí Boh, ale diabol.“
Blahoslavení sú tí, ktorí vidia svoj skutočný stav pred Bohom a priznávajú ho.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast