„A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem.“ Evanjelium podľa Lukáša 22:44
Boh chce, aby sme boli v Getsemane s Ježišom. To, čo sa stalo počas tmavej noci, nemá byť tajné.
Boh nám ukazuje svojho Syna. Skláňa sa v úprimnej modlitbe. Zatiaľ čo sa trasie v strachu zo smrti, volá na svojho Otca s vrúcnym plačom a slzami.
Vidíme Toho, skrze ktorého bolo všetko stvorené. Každé stvorenie je spojené s Ním a On všetko udržuje svojou mocou. Boh sa rozhodol, že všetko má slúžiť na Jeho slávu.
Zároveň však Ježiš nesie hriechy celého sveta. Preto bola Jeho cesta taká ťažká. No najťažšie bolo vyniesť nesmierne veľké bremeno hriechu na kríž — pod Božím svätým hnevom a súdom.
Ježiš vedel, čomu čelí. On sám je Boh, takže Boha dôverne poznal. Vedel, aká je Jeho svätosť a hnev, preto vedel, že nič hroznejšie neexistuje. Bol plný úzkosti.
V Liste Židom je napísané, že Jeho modlitba bola vypočutá. Napriek tomu musel ísť cestou na Golgotu. Musel vypiť Boží kalich hnevu, inak by si nemohol byť spasený.
Je dobré, aby hriešnik nasledoval Ježiša do Getsemane. Tam si uvedomíš, čo pre teba vytrpel. Existuje úzke spojenie medzi Jeho láskou a utrpením. Láska sa dá vyjadriť slovami, ale dokázaná je v utrpení. Ježišov pot bol ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem. Taká hrozná bola úzkosť Jeho duše. Ale On zniesol bolesť. Môžeš ešte pochybovať, že si pre Neho vzácny?
Nepreniká to do tvojej najvnútornejšej bytosti, že Niekto iný musel prejsť takým utrpením?
V Getsemane sa utíšiš. Hriech sa ti sprotiví, pretože ťa priviedol na kolená. Skláňaš sa v pokore a hanbe.
Zároveň si naplnený svätým úžasom a blaženosťou. Boh ti povedal, ako veľmi ťa miluje.