Zamyslenia

„Daj mi, môj synu, svoje srdce, a tvoje oči nech pilne pozorujú moje cesty.“ (Pr 23:26)

Svätý Duch pôsobil v zhromaždení Indiánov a náčelník tiež cítil, že prišiel čas, aby odovzdal svoje srdce Bohu. Ale ešte ho to mocne držalo vo svete. Odišiel, no o chvíľu sa vrátil, doniesol svoju vzácnu sekerku a povedal: „Náčelník Indiánov dáva Ježišovi svoju sekerku.“ A odišiel. Ale nemal pokoja. Cítil, že to nie je dosť. Vrátil sa a doniesol svoj plášť so slovami:

„Náčelník Indiánov dáva Ježišovi svoj plášť.“ A zase odišiel. Ale ani tak nemal pokoja, Duch Pánov mu dával znať, že to nie je dosť. A tak sa vrátil a doniesol to, čo je Indiánovi najdrahšie, doviedol svojho poníka a povedal: „Náčelník Indiánov dáva Ježišovi svojho koňa.“ Ale márne, nemal pokoja. Cítil, že Pán chce jeho srdce, a tak sa vrátil a povedal: „Náčelník Indiánov dáva Ježišovi samého seba.“

Aj u teba platí, že Pán nestojí o tvoje veci, ak Mu nedáš samého seba.

Ó, nechoď svetom sám a sám; poď za nami k neba výšinám,
poď s nami domov len. Poď s nami ta, kde blaha ríš,
kde na veky sa potešíš, kde večný svitá deň.

PS 244, 1