Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

“Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa…” Evanjelium podľa Lukáša 16:25

Toto je povedané mužovi, ktorý skončil v zatratení. Sú to slová, ktoré sú vybraté z podobenstva o boháčovi a Lazarovi. V podobenstve nám Pán Ježiš predstavuje dvoch mužov. Jeden je spasený a jeden končí v zatratení.

Pán Ježiš nám vysvetľuje, prečo je ten jeden zatratený a prečo sa tak muselo stať. On si svoje dobré veci vzal už zaživa. Neznamená to len fakt, že sa mal dobre tu na tomto svete. Môžeme sa mať dobre aj bez toho, aby sme si svoje dobré veci zaživa vzali.

Dobré veci – to znamená to, čo uspokojuje ľudské srdce, to, v čom človek nachádza svoj cieľ a zmysel života a je na tomto svete spokojný a šťastný.

Toto našiel bohatý muž v pozemských veciach. Žil každý deň v nádhere a šťastí. Bol dokonale spokojný. Mal to, po čom túži človek: životné šťastie.

Práve preto bol zatratený a musel byť zatratený!

To, aké je to nebezpečné, vidíme na pozadí Dávidovho vyznania, ktoré je vyznaním každého kresťana. “Hovorím Hospodinu: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba!” (Ž 16:2)

Ten, kto si našiel dobré veci v Bohu a v tom, čo Mu patrí, má večný život a je vhodný pre nebo. Je na ceste k blaženosti.

Preto je nešťastné, ak si človek nájde niečo, čo ho uspokojuje vo svete, v ktorom žije. Či už sú to materiálne, alebo iné veci. Je to Božie riadenie, keď sa to nedarí, keď sa človek cíti nespokojný s vecami tohto sveta.

Vtedy môže prehovoriť Božie Slovo k človeku. Len skrze to stretávame Boha a dostávame spásu.

Vtedy je Boh našimi “dobrými vecami”.