„Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán.“ (L 17:15-16)
Biblia hovorí príbeh o desiatich mužoch, ktorí mali naozaj dobrý dôvod na vďaku. Ježiš sa ich zázračne dotkol. Pred týmto dotykom boli úplnými vyvrheľmi na okraji spoločnosti. Boli malomocní. Ak v tejto dobe niekto trpel neliečiteľným malomocenstvom, bol úplnou spodinou a nižšie už spadnúť nemohol.
Ak sa zistilo, že je niekto malomocný, nemohol byť v kontakte s inými ľuďmi. Musel opustiť svoj domov a priateľov a žiť oddelene. Tento príbeh teda hovorí o mužoch, ktorí žili izolovaný, opustený a mizerný život. No počuli o Ježišovi, o tom, ako sa dotýkal chorých, a tí boli uzdravení.
Preto volali na Pána a prosili o Jeho uzdravujúci dotyk. Každý z nich bol v inom štádiu rozkladu. Ich šatstvo bolo pravdepodobne celé zničené z neustáleho náreku. Niektorým bolo možno vidieť časť lebky. Kamkoľvek šli, mali podľa Mojžišovho zákona povinnosť kričať: „Nečistý! Nečistý!“
No Ježiš z toho nerobil žiadnu scénu, odpovedal im pokojne a jednoducho: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ (L 17:14) Oni tak spravili a boli uzdravení.
Napriek tomu sa Ježišovi prišiel poďakovať iba jeden. Biblia hovorí, že to bol Samaritán, čo nám možno veľa nehovorí, ale za normálnych okolností sa Židia so Samaritánmi vôbec nebavili. Pohŕdali nimi. No a napriek tomu sa Ježišovi neprišiel poďakovať ani jeden zo synov Abraháma. Prišiel Samaritán a Ježiš ho za to pochválil.
Často Boha žiadame o pomoc, ale nezabúdajme Mu zároveň ďakovať, keď nás situáciou prevedie.