„… oheň a hrád, sneh i para, búrlivý vietor, ktorý vykonáva jeho slovo…“ (Ž 148:8)
Na istom hrade v Nemecku natiahol starý barón dlhé drôty medzi dvomi vežami. Keď vial mierny vánok, drôty nevibrovali. Ale keď sa strhla búrka, nebo sa zatiahlo do čierna a letela povíchrica, ktorá mocne udierala do drôtov, vtedy vydávali tie najľúbeznejšie melódie.
Možno aj dnes sa preženie tvojím životom prudká búrka. Nech vydajú struny tvojho srdca tú najsladšiu melódiu, dobrú, ľúbu a dokonalú na oslavu tvojho Spasiteľa.
Keď i búrky, vetry zúria kol teba,
keď si strachom bez vlády a bez seba,
dobrodenia sčítaj, čo stali sa ti,
podivíš sa, akýs´ veľmi bohatý!
PS 321, 1