Zamyslenia

Keď som hovoril o tom, že Pán nás už požehnal, jeden mladý muž mi na to povedal: „Mňa sa to však určite netýka,“ a potom rozprával o tom, ako sa mu v živote nedarí.

Pozrime sa teda na proroka Eliáša, ktorý zažil sucho pri potoku Kerít.

Nato mu zaznelo slovo Hospodinovo: Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a ukry sa pri potoku Kerít, ktorý je na východ od Jordánu. Z potoka budeš piť; krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili. Odišiel teda a urobil podľa slova Hospodinovho. Odišiel a usadil sa pri potoku Kerít, ktorý je na východ od Jordánu. Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno i večer, a z potoka pil. Po nejakom čase však potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. (1K 17,2-7)

V dobe, ktorá bola pre Izrael ťažká, sa Eliáš skrýval pri potoku Kerít. Zažíval Božiu starostlivosť unikátnym spôsobom. Krkavce mu prinášali chlieb a mäso. Jedlo prichádzalo leteckou linkou zázračne každý deň. Pri potoku bolo dosť vody. Je jednoduché vidieť Božiu dobrotu a starostlivosť, keď sú všetky veci zariadené, človek dostáva jedlo a vidí zázračné Božie konanie každý deň. Aké nádherné, dobré a bezstarostné dni! Takto si predstavujeme život s Bohom a vo viere. Avšak vtedy, keď je všetko dobré, prichádza ďalší krok požehnania, a ten sa nám už nezdá byť práve požehnaním. Čítame: „Po nejakom čase však potok vyschol…“ Je vari toto požehnanie? Nám je ľahké veriť, že požehnanie je to, keď je všetko super a rozmýšľame nad tým, čo získame, čo je fajn. Boh zasľúbil chlieb a mäso, ale o tom, že by niekto Eliášovi nosil vodu, nehovoril nič.

Voda, vonkajšie okolnosti života, nesmú v našich životoch zabrať Božie miesto. Nech Boh pre teba nie je zázračným čarodejníkom, ktorý ti zabezpečí vodu! Myslíš, že bolo pre Eliáša ľahké čakať pri vyschnutom potoku? Žiadne kvety, žiaden spev vtákov. Zvieratá, ktoré sa chodievali napiť vody, boli preč. Teraz bolo jeho problémom sucho.

Pamätaj si, že keď Boh dá človeku veľkú vieru, zvykne ju preskúšať dlhými skúškami! Veľký prorok teraz sedí pri vyschnutom potoku. Boh nás často konfrontuje s tvrdou skutočnosťou tohto sveta, ktorá môže podobne, ako iných, postihnúť aj nás. To, že musíme mať aj také skúsenosti, je súčasťou Božej výchovy. Po tom, čo potok vyschol, Boh opäť prehovoril. Najprv sucho, neistota, núdza, potom Božia reč. Nech ti Boh dá milosť rozoznať požehnanie, keď prichádza vo forme vyschnutého potoka. Keď Božie požehnanie prichádza zabalené do šedého papiera, modli sa o milosť vidieť Božiu starostlivosť, výchovu a plán pre seba. Modli sa, aby si rástol v milosti a poznaní a aby ti neunikol proces dozrievania viery, ktorý Boh chce pre tvoj život.