„Dobre je oslavovať Hospodina a spievať tvojmu menu žalmy, ó, Najvyšší!“ (Ž 92:2)
Istá pani si vystavila v pralese loveckú chatu. Jedného dňa išla naproti svojmu mužovi, pričom v hore zablúdila. Zrazu bola prekvapená strašným revom a už ju aj ozrutný lev hodil na zem. Vykríkla v smrteľnom strachu.
Spomenula si, čo počula, že divé zvery sú očarené zvukom ľudského hlasu, a tak začala spievať. Najprv trasúcim sa hlasom, potom čoraz istejšie a jasnejšie. Zviera celkom skrotlo a pani spievala bez prestania celú noc, zatiaľ čo zviera ležalo pri nej, držiac na nej svoju labu. Na svitaní ju našiel jej muž. Zďaleka zbadal, čo sa deje, namieril a opatrne strelil levovi do hlavy. Zviera sa prevrátilo a pani, preberúc sa z omráčenia, bola zachránená.
Snáď aj nad tebou dnes reve ten, ktorý obchádza a hľadá, koho by zožral. Snáď už cítiš jeho labu na sebe. Spievaj svojmu Bohu, hoci to bude spočiatku trasľavým hlasom. Pán príde a zachráni ťa.
A vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a budeš ma oslavovať! (Ž 50:15)
Spusť sa na Mňa! Ja vždy som ti po boku, neľakaj sa, Ja Boh tvoj som!
Ver, neopustím ťa pri žiadnom kroku, len prenechaj mi život svoj!
PS 78, 3