Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„… Hospodin je v pokolení spravedlivého.“ (Ž 14:5)

V prenasledovanom čínskom zhromaždení práve dospievali poslednú pieseň, keď sliepka, ktorá sa ta nejako zatúlala, zakotkodákala po znesení vajca. Nevedeli, komu sliepka patrí, a tak zavesili sliepke na krk vysvetľujúci list a peniaze v hodnote zneseného vajca a pustili ju. Vrátila sa na svoj dvor. Patril žene, u ktorej býval slobodný richtár. Ten mal práve vo väzení kresťana, ktorý bol nespravodlivo obžalovaný. Keď sliepka prišla s listom a peniazmi, bol veľký smiech. Žena zavolala richtára a povedala: „Pozrite, akí smiešni ľudia sú títo kresťania.“ O dve hodiny si zavolal richtár väzňa a pýtal sa ho, ako je to u nich so zaobchádzaním s cudzím majetkom a potom mu porozprával príbeh o sliepke. Keď na otázku, ako by konal on v danom prípade, dostal odpoveď, že by sa staral, aby sa sliepka i vajce dostali späť k majiteľovi, richtár stiahol žalobu a väzňa prepustil.

Mohol by Pán dnes tiež tak požehnať tvoje zaobchádzanie s cudzím majetkom?

Slabý som, Pane, Ty sily dosť máš; Ty v boji víťazstvo vždycky mi dáš.
Ty si môj a ja Tvoj; iste to viem; nikdy ťa neodídem.

PS 338, 3

MUDr. Viera Roháčková

Pani doktorka Roháčková bola dcérou prof. Jozefa Roháčeka (1877-1962), prekladateľa Biblie. Doma bola pani doktorka vedená k láske k Biblii, Božiemu Slovu. Bola mimoriadne nadanou a obľúbenou detskou lekárkou. Keď sa v roku 1957 zhoršil jej zdravotný stav, musela odísť na invalidný dôchodok. Medzi kresťanmi po celom Slovensku kolovali jej preklady písané a rozmnožované na písacom stroji, zvané samizdaty. Boli ako čerstvý chlieb a zaháňali duchovný hlad. Písala aj vlastné zamyslenia k biblickým textom, duchovné úvahy k Vianociam a Veľkej noci a posielala ich svojim známym na Slovensku i do cudziny.