„Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť.“ (Mk 6:31)
Počas nasledujúcich dvadsiatich štyroch hodín tvoje srdce udrie stotritisíckrát, tvoja krv precestuje stošesťdesiatosem miliónov míľ, nadýchneš sa dvadsaťtritisíckrát, vdýchneš štyristoosemdesiat metrov kubických vzduchu, zješ jeden a pol kila jedla, povieš štyritisícosemsto slov, pohneš sedemsto päťdesiatimi svalmi a precvičíš sedem miliónov mozgových buniek.
Niet divu, že sa cítime unavení. Stále sme v pohybe. Američania sú jediný národ na svete, ktorý má horu s názvom Rushmore, čo v preklade znamená „Ponáhľaj sa viac.“ Na amerických náhrobkoch by mohli byť vyryté tri slová: Uponáhľaný. Ustarostený. Pochovaný. Vždy sa niekde ponáhľame. Máme všetky možné druhy technológie, ktoré majú naše životy uľahčiť, ale robia to? Myslím, že sme oveľa viac rozrušení. Máme neustálu konverzáciu, ktorá jednoducho nemôže počkať.
Myslím si, že je skvelé niekedy všetko odpojiť. Všetko vypnúť, oddychovať a dobiť si baterky. To je princíp sabatu. Nie je to legalistický deň, ktorý musíme dodržiavať, ale je to vhodný čas zamerať sa na Boha. Pre mnohých z nás je týmto dňom nedeľa. Páči sa mi, že ako Pánov deň je vydelená nedeľa. Je to ako v ranej cirkvi. Uctievanie s Božím ľudom by sme mali urobiť našou prvoradou prioritou. Myslím si, že ak to urobíme, Boh to v našich životoch ocení.
Dokonca aj Ježiš oddychoval. V Evanjeliu podľa Marka v šiestej kapitole čítame: „Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všetko, čo robili a učili. Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť. (verše 30-31)
Ak nebudeme chodiť s Pánom na osamelé miesto, zrútime sa. Zameraj sa na Božie veci.
