„Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa.“ J 7:38
Potečú rieky, rieky vody, ktorá dáva život. Kristus hovorí: „Toho, kto prichádza ku mne, podľa toho aj vystrojím, nielenže ho obživím a občerstvím tak, že uhasím jeho smäd a zbavím ho smädu. Ale ho aj premením na pevnú kaďu z kameňa, dám mu Ducha Svätého a dary, aby mohol tiecť k iným ľuďom, dal sa im napiť, uľavil im, posilnil ich a aj poslúžil iným tak, ako som ja pomohol jemu,“ ako hovorí sv. Pavol v 2. liste Korintským 1:4. Takto chce Kristus Pán toho, kto k Nemu príde, premeniť na iného človeka, než dokázal Mojžiš. Pred spoznaním evanjelia sme vyrábali svätých, tvorili sme jednu poučku za druhou a nebolo konca zákonom. Len sme vystrašili svedomia a spôsobili smäd. Ani tomu nemôže byť inak. Keď vyučujú svätci skutkov, vyvolávajú smäd a ešte väčší smäd, a jeden zákon za druhým, takže zákonom nieto konca a nikdy neprestanú, ako sme to vtedy všetci až príliš zažívali. Každý rok prišiel iný veľmi vzdelaný muž, ale blázni len morili svedomia. … Kristus však robí opak a neprestáva potešovať. Dáva napiť nielen tebe, ale cez teba aj druhým utišuje smäd, ktorý vytvoril zákon. A čím dlhšie sa evanjelium káže, tým viac sa uháša smäd a tým lepšie chutí evanjelium tým, ktorí sú smädní. Takže tí, ktorí veria v Krista a dostávajú napiť, môžu dať napiť aj iným, potešiť a obživiť ich. Ak by pred Ním stál celý svet, mal by dosť slov, ktorými by potešil všetkých. Toto tu tým Pán myslí: Dá sa im napiť, nie po lyžičke alebo cez rúrku s kohútikom, ale budú mať celé rieky potešenia. Majú byť plní tak, že pretekajú, všetkej moci a bohatstva pre všetkých, ktorí sú smädní. Takto môže dobrý pastor potešovať všetkých, ktorí sú v hriechoch, odstrániť ich hriechy. Nezáleží na tom, aké veľké sú a koľko ich je, odfúkne všetky hriechy jediným veršom. A keď smrť i boj pokračujú ďalej, kazateľ môže posilniť celú armádu tak, že zabudne a nedbá na smrť. Môže ju odplaviť a zbaviť sa jej jediným slovom a potešujúcim veršom. Ako? Vodou života. Myslí tým, že Jeho kazateľský úrad je rieka života, ktorá človeka oživuje. Zdá sa však, že to tak nie je, pretože Slovo je prosté. Môžeš ho len počuť, čítať alebo kázať. A ja počujem len zanedbateľný zvuk hlasu, vidím len nepatrné písmeno v knihe a mám myšlienku v srdci. Samotné Slovo, ktoré sa káže, má v skrytosti uplatniť takú moc, že ono – v diablovom kráľovstve, kde on mocne vládne – vymyje zo sŕdc húfy diablov presne tak, ako veľká rieka odplaví plevy. Dobre vie, prečo Božie Slovo nazýva riekou. Pretože pôsobí mnoho úžasných veľkých vecí a ďalej prúdi. Podobne sv. Peter na sviatok Letníc, Skutky apoštolov 2:41, obmýva z diablovho kráľovstva tritisíc ľudí jedinou kázňou ako riekou a vyslobodzuje ich v jedinej hodine. Umýva ich do čista od smrti, hriechu a diabla. Nezdá sa to byť veľa, no Slovo má takú moc. Rieka ich oživila a priblížila. Tí, ktorí teraz patria evanjeliu a Kristu, majú tú výsadu, že sú schopní prinášať taký úžasný úžitok. Otec a matka vedia potešiť a učiť svojich sluhov, deti a susedov, aby sa nebáli a nezúfali si. Vedia im pomôcť, pretože z ich tela vyviera živá voda, ktorá oživuje a občerstvuje drahé duše v každom nebezpečenstve a utrpení.
St. Louis ed., 8:84-86.
