„… že hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu, ale v mudrovaní upadli do prevrátenosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.“ (R 1:21)
Jeden z mojich obľúbených veršov je Žalm 103:12: „Ako ďaleko je východ od západu, tak od nás vzdiaľuje naše prestúpenia.“ Je to, akoby Boh vzal naše hriechy, hodil ich do mora zabudnutia a potom nám poslal tabuľku s nápisom: „Zákaz lovenia rýb.“
Nemali by sme sa rozhodnúť pamätať na to, na čo sa Boh rozhodol zabudnúť. Boh poslal svojho syna, Ježiša Krista, aby za nás zomrel na kríži. A ak sa odvrátime od svojich hriechov a uveríme v Neho, všetky naše hriechy nám odpustí a zabudne na nich.
Vo svetle toho − vo svetle skutočnosti, že náš hriech je odpustený a že naše občianstvo je v nebi − by sme sa mali Bohu odovzdať. Apoštol Pavol napísal: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu.“ (R 12:1)
Je to myšlienka vydania obete. Vo všeobecnosti boli obete, ktoré boli v Starej zmluve Bohu vydávané, mŕtve. Boli tam, aby na seba symbolicky prevzali hriechy ľudí. Samozrejme, Kristus sa na kríži stal dokonalou obetou a my už viac nemusíme prinášať obety.
Pavol píše: „Vo svetle toho, čo pre vás Boh urobil, naliehavo vás prosím, úpenlivo žiadam, aby ste to urobili.“ Prečo? Je to naša rozumná služba Bohu. Slovo rozumná by sme mohli preložiť ako „logická“. Inými slovami, je nerozumné, nelogické to neurobiť. Odovzdať sa Bohu úplne je logická vec.
Vydať sa Bohu ako živá obeta je podmienkou Jeho vedenia.