„… Veď On sám povedal: Neopustím ťa, ani nezanechám;“ (Žid 13:5)
Pre židovských tínedžerov Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega by bolo jednoduché myslieť si, že Boh na nich možno zabudol. Kráľ vydal nariadenie, že každý sa má klaňať a uctievať jeho zlatú sochu, ktorú dal postaviť. Za znenia istej hudby všetkým nariadili, aby si ľahli tvárou k zemi a tak uctievali. Avšak Šadrach, Méšach a Abéd-Nego vzdorovito vytŕčali z radu a ostali stáť. Bola to tínedžerská rebélia sústredená správnym smerom.
Avšak kráľovi sa ich rebélia nepáčila. Bol taký rozzúrený, že rozkázal, aby pec rozpálili sedemkrát horúcejšie. Horúčava bola taká silná, že keď stráže zobrali troch židovských tínedžerov k okraju pece, premohli ich plamene a zomreli.
Kráľ sa však pozorne zahľadel a vnútri pece uvidel nie troch, ale štyroch jednotlivcov prechádzať sa v ohni. Kde v tom všetkom bol Boh? Bol so Šadrachom, Méšachom a Abéd-Negom v peci.
Vždy vravievame: „Pane, dostaň ma z toho. Ochráň ma pred problémami, Pane.“ Pán však vraví: „Sú časy, keď túto modlitbu vypočujem a sú časy, keď s tebou budem kráčať cez ťažké dni. Buď si vedomý nasledovného: Nikdy ťa neopustím a nezanechám.“
Byť kresťanom neznamená, že už nikdy nebudeš mať ďalší problém. Byť kresťanom neznamená, že život bude ľahký. Znamená to však veľa vecí. Znamená to, že bez ohľadu na to, čomu v živote čelíš, nikdy viac už nebudeš sám. Budeš mať pri sebe Ježiša Krista, ktorý sa za teba prihovára, pomáha ti a kráča s tebou. Niekedy nás Boh pred skúškou zachráni a inokedy nám v nej pomáha.