„A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“ (R 12:2)
Keď Biblia hovorí o „svete“, nehovorí tak o planéte Zem ako o kultúre − kultúre sveta. Biblia nás učí: „Lebo čokoľvek je vo svete, žiadosť tela, žiadosť očí a pýcha života, nie je z Otca, ale je zo sveta.“ (1J 2:16)
Z anglického prekladu Message by sme tento verš mohli preložiť nasledovne: „Prakticky všetko, čo sa deje vo svete − chce, aby si si išiel svojou cestou, chcel všetko pre seba, chcel vyzerať dôležito − s Otcom to však nemá nič spoločné. Len ťa to od neho izoluje.“
Môžeš zobrať takmer každý hriech, ktorý si kedy spáchal a zaradiť ho do jednej z troch kategórií: 1) žiadostivosť tela, čo je fyzická túžba; 2) žiadostivosť očí, to je to, čo vidíme a chceme; 3) pýcha života.
Práve tieto hriechy uväznili Evu v záhrade Eden: „Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla;…“ (1M 3:6) Videla, že ovocie bolo „dobré na zjedenie“ (žiadostivosť tela), bolo „zvodné pre oči“ (žiadostivosť očí) a „lákavý na zmúdrenie“ (pýcha života). Do rovnakých hriechov upadáme aj my.
Keď apoštol Pavol povedal: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu“ (R 12:2), v skutočnosti hovoril: „Kresťan, nesnaž sa byť niekým, kým v skutočnosti nie si.“ V modernom jazyku: nebuď pózer. Nekonaj, akoby si nebol veriaci, keď v skutočnosti ním si. Nepripodobňuj sa tomuto svetu.