Ježiš mu riekol: Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. – Ján 14:6
Hoci väčšina ľudí chodí v nevere a vôbec nerozmýšľa o budúcom živote – inak by ich musel budúci život zamestnávať aspoň tak ako časný – veci týkajúce sa budúceho života nedovolia, aby sa na ne úplne zabudlo. Z času na čas sa musí objaviť myšlienka: „Človeče, ako to dopadne, keď ťa Boh dnes alebo zajtra zavolá z tohto sveta? Tu máš jedlo a pitie, máš mnoho peňazí, slávy, majetkov a moci. Ale čo budeš mať a čo ťa čaká tam?“ Také myšlienky nemožno natrvalo vyhnať z mysle. Občas sa dotknú srdca a spôsobia nepokoj. Nepochybne, veľa foriem uctievania dokonca aj medzi pohanmi vzniklo pre tieto myšlienky. Vidíš preto, že mnohí z nich viedli úctyhodný dobrý život v sebaovládaní a dúfali, že po tomto živote im náš Pán Boh dovolí tešiť sa z neho. … Dnes niektorí robia to isté: Myslia si, že keď robia to, čo pokladajú za správne, Svätý Boh im neodoprie nebo. Takto si ľudia sami robia cestu ku Bohu a večnému životu prostredníctvom zákona alebo takými skutkami, o ktorých sa sami rozhodnú, že sú sväté a tešia Boha. Tu nás náš milý Kristus Pán varuje a učí: Ak chceme nájsť správnu cestu k Otcovi a nezablúdiť, ani zákon, ani tento či tamten dobrý skutok to nezabezpečí. Lebo je len jedna cesta: On. Tí, ktorí idú k Otcovi cez Neho, cez Krista Pána, dostanú sa ku Otcovi. Tým, ktorí nekráčajú skrze Neho, nepomôže ani zákon, ani ich svätý život, ani nič iné na nebi alebo na zemi. Lebo, ako je len jeden pravý Kristus, Boží Syn narodený z panny Márie, rovnako je len jedna cesta. Tí, čo stavajú inú cestu, stavajú aj iného krista, o tom niet pochýb. Dôsledkom toho musí byť, že taký kristus je falošný a cesta mylná – vedie do priepasti pekla a nie do večného života. Toto je učenie, pre ktoré vzniká nepokoj a všetka bieda vo svete. Kain ho nenávidel (1M 4:3-8). … Židov pohoršovalo, keď proroci karhali ich obete a uctievanie a nedovolili, aby boli pravou cestou do neba. … ani dnes to niektorí ľudia nemôžu vystáť. … Ak im povieš: „Nie, ak chceš byť spasený, musíš ísť inou cestou. Táto cesta ťa privedie do pekelnej priepasti“ – ak to povieš, potom vždy vzbĺkne oheň, každý také učenie kritizuje ako herézu, že zakazuješ dobré skutky a zvádzaš ľudí. Vieš, že sa to deje po tieto dni. Čo máme teda povedať človeku, ktorého umára strach o budúci život? Uváž, čo tu Kristus hovorí, potom budeš vedieť. Kristus vraví o ceste k Otcovi, kde ťa čaká večný príbytok. A vraví jasne: „Ja som cesta i pravda i život.“ Ako som už skôr povedal, je len jeden Kristus a nie je možné o takom alebo onakom skutku, či dokonca o zákone povedať, že je Kristus. Ak len Kristus je cesta, pravda a život, a ak žiaden skutok – bez ohľadu na to, aký svätý, významný a vzácny je – nemožno oslavovať tak, ako by to bol sám Kristus, dôsledkom toho potom musí byť, že zákon, obete, všetky dobré skutky, či samotné Desatoro, všetka cudnosť, sebaovládanie, úprimnosť a čokoľvek by si menoval, nie sú cestou ku spaseniu a k Otcovi. Tí, ktorí nemajú nič viac len také skutky, musia zostať na nesprávnej ceste v klamstve a v smrti, kým neprídu na cestu, ktorá sa volá Ježiš Kristus.
St. Louis ed., 13.1:1134-1136.
