„Haleluja! Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, a v Jeho príkazoch má veľkú záľubu.“ (Ž 112:1)
Pred mnohými rokmi som bol vo svojej záhrade a videl som, ako sa v tráve uhniezdil svetlo sfarbený vtáčik. Nebol to vtáčik, ktorého by ste mohli bežne vidieť vo voľnej prírode. Bol to ten druh vtáčika, ktorého mal niekto v klietke. Pomyslel som si, že to možno je nejaký domáci miláčik, ktorý niekomu uletel.
Takisto som si všimol, že môj nemecký ovčiak sústredene vtáčika pozoroval. Vtedy mi napadlo: „Dni tohto vtáčika sú spočítané. Jeho minúty sú zrátané.“ Preto som sa znížil na úroveň vtáčika a načiahol svoj prst. Naozaj skočil priamo na môj prst. Prišiel som do kuchyne s nádherným malým vtáčikom, ktorý sedel na mojom prste. Cathe a ja sme boli presvedčení, že to bol niekoho domáci miláčik, ktorý uletel. Požičali sme si klietku od susedov na konci ulice, postavili sme ju na barový pult a otvorili sme dvere. Malému vtáčikovi trochu trvalo, kým sa tam dostal. Hneď však poskakoval z bidla na bidlo a neustále švitoril. Znova mu nastali šťastné dni.
Môžeme si myslieť, že sa zdá kruté vložiť úbohého vtáčika do klietky. Vtáčik však nechcel byť od klietky oslobodený. Klietku nevidel ako niečo, čo ho obmedzovalo; videl ju ako bariéru, ktorá ho chránila pred nemeckým ovčiakom.
Podobne aj ty, ak chceš byť šťastný, budeš žiť v určitých medziach. Žalm 112:1 hovorí: „Blahoslavený každý, kto sa bojí Hospodina, a v Jeho príkazoch má veľkú záľubu.“ Slovo požehnaný môže byť preložené ako „šťastný, prešťastný.“ Inými slovami, super šťastný je muž alebo žena, ktorý sa bojí Pána, a v jeho príkazoch má veľkú záľubu.
Svoje šťastie nájdeme v tom, čo robíme, rovnako ako i tom, čo nerobíme.