„V posledný veľký deň slávností stál Ježiš a volal: Ak niekto žízni, nech príde ku mne a napije sa.“ J 7:37
Človeka, ktorý dokáže dobre rozlíšiť zákon a evanjelium, môžeme právom nazvať doktorom. Lebo zákon a evanjelium sa musia rozlišovať. Zákon má vystrašiť a spôsobiť, že ľudia, hlavne tí suroví a krutí, sa začnú báť a zúfať si, až kým si neuvedomia, že nedokážu robiť to, čo zákon žiada konať, alebo získať milosť, takže si zúfajú. Veď to sa nestane, že by oni mohli získať milosť. Ako mi raz povedal dr. Staupitz: „Klamal som Bohu viac ako tisíckrát, že sa chcem stať dobrým, ale nikdy som to neurobil. Preto nebudem navrhovať, že sa polepším, pretože viem, že to nedokážem splniť; už nechcem viac klamať.“ Takto to bolo aj so mnou: Pred obrátením som sa vážne chcel stať dobrým – ale ako dlho to vydržalo? Len kým som slúžil omšu. O hodinu som bol horší ako predtým. Takto to ide ďalej, až pokiaľ sa človek úplne nevyčerpá a nemusí povedať: „Presuniem Mojžiša, zákon i snahu byť dobrý na iné miesto a zostanem verný inému kazateľovi, ktorý hovorí: ,Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete, ja vás občerstvím‘“ – a nech sú ti slová „poďte ku mne“ vzácne. Tento kazateľ neučí, že si schopný milovať Boha. Nehovorí ti, čo máš robiť a ako máš žiť. Keď to nedokážeš, nepovie ti, že sa aj tak musíš stať dobrý a byť spasený. To je iná reč ako učenie Mojžišovho zákona, ktorý sa zaoberá len skutkami. Zákon hovorí: „Nehreš. Choď a buď dobrý. Rob toto a toto.“ Ale Kristus hovorí: „Vezmi. Ty nie si dobrý, ale ja som bol dobrý za teba. Tvoje hriechy sú odpustené.“ Človek musí tieto dve kázne učiť a žiť podľa nich súčasne. Lebo nie je správne, ak sa človek drží jednej z nich. Veď zákon len vyvoláva smäd a jeho jediným účelom je vydesiť srdcia. No evanjelium len napája, rozradostňuje, oživuje a potešuje svedomia. Teraz, aby evanjelium nevytváralo len lenivých obžierajúcich sa kresťanov, ktorí si myslia, že nemusia byť dobrí, vraví zákon starému Adamovi: „Nehreš! Buď dobrý! Prestaň to robiť! Rob tamto!“ Keď toto svedomie vníma a vie, že zákon je viac ako nič, človek sa vydesí. Potom musíš počuť učenie evanjelia. Ak si zhrešil, počuj Krista učiteľa, ktorý hovorí: „Poď ku mne. Nedám ti zomrieť od smädu, ale dám sa ti napiť.“ Zbožným srdciam sa určite veľmi páčila tato reč, takže ľud povedal: „Beda, ak by sme to len vedeli skôr!“ Skutočne, ak by to učili v mojej mladosti mňa, ja, dr. Luther, by som svojmu telu ušetril mnoho trápenia a nestal by som sa mníchom. Ale teraz, keď máme túto kázeň, bezbožný svet ňou opovrhuje. Oni však netrpeli v horúcom kúpeli potu, ktorým sme ja i ďalší prešli. Preto, keďže nezažili tieseň svedomia, opovrhujú ňou, lebo nemajú smäd. Preto začínajú so sektami a zápalom. Platí: Ten, kto neokúsil horké, nepripomína si sladké. Tým, ktorí nikdy neokúsili smäd, tento nápoj nechutí. Smäd je dobrý čašník a hlad je dobrý kuchár. Ale ak nie je žiaden smäd, nič nemá dobrú chuť, nech je to akokoľvek dobré. Podobne, učenie zákona je dané, aby sa v ňom ľudia kúpali a potili sa v zákone ako v saune a pretrpeli strach a tieseň. Nasýteným a spokojným evanjelium dobre nechutí. Ale nechajme ich. Nie im je určená táto reč. Veď je to kázeň pre smädných, ktorým hovorí: „Nech prídu ku mne. Ja ich osviežim a dám sa im napiť.“
St. Louis ed., 8:82-83.
