„A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky.“ J 14:16 (ekum. preklad)
Kristus toto všetko vraví, aby ešte viac potešil svojich milých kresťanov, aby neboli príliš prestrašení a skľúčení pre to, čo mali zakúsiť po Jeho telesnom odchode. Predsa však ukazuje, ako sa im bude v tom čase vodiť: Sú na zemi a majú veľa trpieť nielen z rúk sveta – ten ich bude nenávidieť, prenasledovať a spôsobí všetky možné útrapy srdca –, ale aj diabla, vlastného srdca i svedomia, aby cítili vlastný hriech i slabosť. Vo svete budú vždy biedni a opustení. Nikde nenájdu útechu. Museli by si kvôli svetu i sebe zúfať, ak by ich zvlášť nechránila silná Božia posila z neba. Svet žije voľne a bezpečne v pôžitkoch, bez strachu a obáv, neuvažuje ani nad Božím hnevom ani nad Božou milosťou a nič ho netrápi. Vôbec nepotrebuje útechu. No toto úbohé stádočko, ktoré je povolané a pokrstené veriť v Krista a zostať s Ním – to naozaj veľmi potrebuje Tešiteľa, ktorý ho posilňuje a zachováva, aby dokázalo toto vydržať a zniesť. „Pretože,“ hovorí, „vás teraz opúšťam a viac nemôžem s vami zostať viditeľným spôsobom, a pretože teraz začne obdobie vášho utrpenia, nenechám vás opustených a bez útechy. Doposiaľ ste mali radosť a útechu vo Mne, ale bola to len dočasná a telesná útecha, ktorá jedného dňa musela skončiť. Nemôžem s vami takto zostať naveky, ak mám vojsť do slávy a cez vás rozšíriť svoje kráľovstvo. Aby sa toto všetko mohlo čoskoro udiať, musím zomrieť, vstúpiť na nebesá a opustiť vás. No nezostanete opustení, ale dostanete útechu, o ktorú budem prosiť Otca, a dá vám iného Tešiteľa. Nebude s vami ako ja len na čas, bude s vami navždy, bude vás potešovať mocnejšie ako som vás potešoval Ja prítomný telesne. A začne to zakrátko po mojej smrti a vzkriesení a neprestane, kým vás nevezmem k sebe.“ Takto teraz Kristus začína vyučovať o Duchu Svätom, ktorý má byť daný kresťanstvu a ktorým ho má uchrániť až do konca sveta. Mali by sme si tu zvlášť všimnúť, ako Kristus Pán milo a potešujúco hovorí ku všetkým úbohým zarmúteným srdciam a ku všetkým ustrašeným bojazlivým svedomiam. Ukazuje nám, ako správne spoznať Ducha Svätého a ako zažiť Jeho útechu. Veď týmto nesúhlasne pozerá na všetko, čo chce kresťanov vystrašiť a zarmútiť a spôsobiť, aby si zúfali, akoby chcel povedať: „Dobre viem, že svet, diabol i vaše svedomie vás budú desiť a prenasledovať, ale nedajte sa odradiť. Naopak, mali by ste vedieť, že Ja vás nevystraším ani nezarmútim, a ani môj Otec to nechce urobiť. Ten, kto vás straší, aj keď možno používa aj moje meno alebo meno môjho Otca, je určite diabol.“ … Preto musíme spoznať a veriť Duchu Svätému tak, ako nám Ho vykresľuje a opisuje Kristus, teda že On nie je duch hnevu a hrôzy, ale Duch milosti a útechy. Takto nám celá Trojica preukazuje len samú útechu: Otec nás chce potešiť, lebo nám dáva Ducha Svätého. Syn nás potešuje, pretože prosí o Ducha. A Duch Svätý sám je Tešiteľ. Preto niet hnevu, hrozieb a strašenia kresťanov, ale len priateľský úsmev a sladká útecha v nebi i na zemi. Prečo? „Pretože,“ chce povedať, „už máte dosť katov a žalárnikov, ktorí vás ľakajú a prenasledujú, pretože o Mne kážete a vyznávate Ma. … Nebudem vám ich ešte pridávať. Ani nebudem žiadať, aby ich bolo viac. Namiesto toho budem žiadať liek na to, večného Tešiteľa, samého Ducha Svätého, ktorý vás dokáže posilniť a pomôcť vám v každom vašom žiali, strachu a tiesni, aby ste ich prekonali a boli z nich vyslobodení.“
St. Louis ed., 8:387-390.