„Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu.“ (F 3:7)
C. S. Lewis v knihe Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve napísal: „Skutočnou skúškou toho, či si v Božej prítomnosti, je, že buď úplne zabudneš na seba, alebo sa budeš považovať za malý, špinavý predmet.“ Potom uzavrel: „Lepšie je úplne zabudnúť na seba.“
Ježiš prehlásil: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ (L 9:23) Slovo „zaprieť“ v pôvodnom jazyku znamená „zavrhnúť“, „pohŕdať“, „zrieknuť sa“, „prepadnúť“ a „úplne ignorovať“.
Ak teda chceme nasledovať Ježiša, musíme zaprieť sami seba. To jednoducho znamená, že chceme Jeho vôľu viac ako svoju vlastnú.
Neznamená to však, že sa musíme vzdať všetkého, čo považujeme za príjemné alebo potešujúce. Neznamená to ani to, že sa už nesmieme zabávať alebo že musíme chodiť stále s pochmúrnym výrazom.
Všimnime si, čo povedal Ježiš: „Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí život pre mňa, nájde ho“ (Mt 10:39). Ak zaprieš sám seba, potom nájdeš život. Neznamená to, že budeš žiť úbohý život.
Naopak, budeš žiť v najväčšej miere najradostnejší, najefektívnejší a najsilnejší život, pretože v podstate vymeníš svoj život za Boží. Vymeníš svoje plány za Jeho. A povieš: „Nech sa stane Tvoja vôľa, nie moja.“
To ťa privedie na úroveň života, aký má byť žitý.
Budeš sa musieť niečoho vzdať? Áno, budeš. V skutočnosti sa možno budeš musieť vzdať mnohých vecí. Ale Božie slovo nás uisťuje, že čohokoľvek sa vzdáme pre Neho, On nám namiesto toho dá niečo lepšie. Je to preto, že Božie plány s nami sú dobré. Uisťuje nás v tom Jeho slovo.