„…a priviedol ho k Ježišovi. Keď Ježiš pozrel naňho, povedal: Ty si Šimon, syn Jonášov; ty sa budeš volať Kéfas, to znamená Peter.“ Evanjelium podľa Jána 1:42
Ján ukázal na Pána Ježiša a povedal: „Ajhľa Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“. Prvými, ktorí Ho začali nasledovať, boli Ján a Ondrej.
Uverili v Pána Ježiša pri svedectve Jána Krstiteľa a boli spasení. Okamžite začínajú svedčiť o Pánovi Ježišovi aj oni. Čítame, ako Ondrej najprv nachádza svojho brata Šimona a hovorí mu: „Našli sme Mesiáša.“ A priviedol ho k Pánovi Ježišovi.
Ján nezabudol nikdy na stretnutie Šimona a Pána Ježiša. „Ježiš pozrel naňho,“ píše Ján. Bol to predivný a veľavravný pohľad. Nikto z tých, ktorí tam boli, na tento pohľad nezabudol.
„Ty si Šimon, syn Jonášov,“ hovorí mu Pán Ježiš. Týmito slovami ho charakterizuje. Si tým, ako sa voláš. Ak máme meno chápať symbolicky, Šimon znamená ten, kto má dve mysle, ten, na koho sa nedá spoľahnúť. Práve taký bol Šimon od prírody. Budeš sa volať skala, Kéfas. To znamená – budeš opakom toho, čím si od prírody. A Peter sa takým stal, pretože to učinil Pán Ježiš.
Keď Pán Ježiš povoláva veriacich do práce vo svojom kráľovstve, nie je to preto, že sa na to hodia. On najlepšie vie, na čo sme súci a kde nás chce mať. No najdôležitejší je náš vzťah k Nemu.
Často počúvame: Pán Ježiš nás potrebuje. Ale v skutočnosti je to opačne. Všetko sa odvíja od toho, či my potrebujeme Pána Ježiša! Len vtedy, ak Ho my potrebujeme, vtedy nás môže použiť tam, kde to potrebuje On!
Vtedy strácame vieru vo vlastnú užitočnosť a šikovnosť. Zažívame, že takí, akí sme vo svojej vlastnej prirodzenosti, nemôžeme byť použití v Božom kráľovstve.
Vtedy Pán Ježiš začína žiť skrze nás. Stávame sa novými ľuďmi, opakom toho, akými sme od prírody.
Toto je Ježišovo povolanie pre nás kresťanov.