Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Práve preto tým viac treba si nám všímať, čo sme počuli, aby sme to neobišli.“ List Židom 2:1

Je mnoho bývalých kresťanov. Nedá sa s nimi stretnúť bez otázky, prečo odpadli od viery.

Väčšina ľudí sa spočiatku len odkláňa. Len niektorí sa zámerne rozhodnú, že nechcú, aby Boh bol ich Otcom a Ježiš ich Vykupiteľom a Záchrancom. Toto odpadnutie sa dá prirovnať k pomalému, kĺzavému pohybu, ktorý ticho a nepozorovane vedie kresťana od Ježiša.

Odpadnutie sa odohráva vo vnútri. Človek stále počúva Božie slovo, ale nevenuje mu pozornosť. To znamená, že si ho nevezme k srdcu. Nepriznáva ani nevyznáva svoje hriechy. Očistenie hriešnika sa stáva vzdialené a teoretické.

Ak sa káže slovo napomenutia, ktoré upozorňuje na neprávosti, človek sa ním neriadi.

Život môže pokračovať ako predtým.

Nemôžeme sa však čudovať, že taká ľahostajnosť zanecháva stopu aj navonok. Kritický postoj k cirkvi narastá. Človek čoraz zriedkavejšie chodí na služby Božie. Nakoniec celkom prestane.

To sa stalo mnohým kresťanom.

Celé to začalo, keď nevenovali pozornosť tomu, čo počuli.

Musím žiť v úzkom vzťahu s Božím slovom, ktorému som znovu a znovu vystavený. Aby som vo svetle Božieho slova videl priepasť porušenia, ktorá je vo mne, musím sa prestať spoliehať na vlastnú spravodlivosť.

Boží Duch musí zároveň v mojom srdci oživiť slovo o Ježišovi. To, že môj Zástupca a Vykupiteľ opustil slávu nebies, aby ma zachránil, musí moju dušu zapáliť.

Musím si stále pripomínať, že Ježišova krv očisťuje aj moju nečistú dušu od všetkých hriechov. Žijem podľa tohto slova. Je to chlieb života pre moju dušu. Ak mu nevenujem pozornosť, zomriem.