„ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom…“ (F 2:7)
Je iróniou, že niekedy v tom všetkom ruchu Vianoc môžeme byť pripravení na to, aby sa toto obdobie skončilo. Témou Vianoc je radosť. Tú určite nachádzame aj na stránkach Biblie.
Časť problému spočíva v tom, že sa snažíme nájsť radosť a šťastie vo Vianociach, keď v skutočnosti potrebujeme nájsť radosť a šťastie v Kristovi. V tom je veľký rozdiel.
Mnohí z nás čítali vianočný príbeh toľkokrát, že sme sa ho možno dokonca naučili naspamäť. Je nám veľmi dobre známy. A vďaka tomu ho môžeme ľahko preskočiť a nezamýšľať sa nad tým, čo znamená.
Evanjelista Lukáš bol vo svojom podaní veľmi dôkladný. Potrpel si na detaily. Chcel nám podať fakty, aby sme mohli presne určiť túto udalosť v ľudskom čase. Preto spomenul skutočnosť, že cisár Augustus vydal dekrét o sčítaní ľudu a že pri moci bol aj Kvirínius (pozri L 2:1-2).
O týchto mužoch vieme niečo málo z histórie. Cisár Augustus bol veľkým synovcom Júlia Cézara. Bol to rodený bojovník, ktorý sa k moci dopracoval tým, že porazil Antonia a Kleopatru. Potom vďaka značnej genialite a sile dal Rímskej ríši pevnosť, ktorá pretrvala celé stáročia. Bol to tiež tento cisár, ktorý ako prvý prijal titul Augustus, čo znamená „z bohov“ alebo „svätý a uctievaný“.
Zaujímavosťou je, že sa našiel nápis z čias cisára Augusta, ktorý ho označoval za spasiteľa sveta. Takto Augustus vnímal sám seba.
Preto je obzvlášť zaujímavé, keď sa dostaneme k Lukášovi 2:10-12, kde sa píše: „Ale anjel im povedal: Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.“
Anjel týmto oznámením pastierom v podstate hovoril: „Nehľadajte Spasiteľa sveta v rímskom paláci. Pozrite sa na jasle v Betleheme. Nehľadajte toho samozvaného boha v Ríme. Pozrite sa na to dieťa zavinuté do plienok. Tam je Spasiteľ sveta!“
Keď sa pozrieme na Ježišov život a vtelenie, vidíme, že to nie je príbeh, v ktorom sa z chudáka stáva boháč, ale práve naopak. Ježiš sa pre nás vzdal všetkého.
Prvým pocitom na jemnej pokožke malého Ježiša bola hrubá, roztrhaná látka, do ktorej bol zabalený. Boží Syn s maličkými ľudskými ušami počul vola alebo osla chrúmať seno. Aké kruté prebudenie.
A predsa to bola obeta, ktorú kvôli nám priniesol. Bol to najväčší dar pre ľudstvo. Nesmieme však stratiť zo zreteľa, že Vianoce sú o radosti – radosti z narodenia Spasiteľa.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast