„Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče!“ List Rímskym 8:15
Ako matka alebo otec nemyslíš na to, aké veľké práva dávaš svojmu dieťaťu. Považuješ za prirodzené sprístupniť mu všetko, čo máš. O svojom dieťati nerozmýšľaš ako o dedičovi. Napriek tomu konáš podľa slov: „Všetko, čo mám, je tvoje.“
Dieťa nerozmýšľa príliš dopredu. Rozhoduje sa podľa aktuálnej situácie. Krátkodobá dobrá vec je pre dieťa veľmi dôležitá. Nemôže však niesť zodpovednosť. Musíš mu pomáhať povzbudením, radou, vedením, napomenutím aj disciplínou. Vo všetkom, čo robíš, sa rozhoduješ podľa lásky k svojmu dieťaťu.
Keď tvoje srdce uverilo v Ježiša, Boh ti dal Ducha Svätého. Kresťan sa spolieha na Boha ako na Otca a je ako dieťa, ktoré s istotou beží za svojimi rodičmi a hodí sa im do náručia.
Nemal by si bežať preč. Boh vie, že si dieťa, a stále iba dieťa. Samozrejme, že postupne by si mal dospieť. Zdravý kresťanský život je stabilný rast vo viere v milosti Ježiša Krista.
Boh vie, že sám osebe budeš vždy len strateným hriešnikom. Preto ťa bude každý deň zahŕňať svojou milosťou. Ak by to nerobil, nemohol by nás už prijať za synov. Boh ti nedáva svoju milosť s neochotou. Nie, On má z Ježišovej krvi radosť a radosť mu spôsobuje aj to, keď tvoju dušu očistí a je ako biely sneh.
Boha teší aj to, keď ťa ubezpečuje, že ti patrí celé Ježišovo bohatstvo, lebo si Jeho spoludedič. Syn ti dal všetky svoje práva.
Pozdvihni svoje oči! Pozri sa do Božieho otcovského srdca. Otvoril ho pre teba. Otec podnikol kroky pre tvoju spásu skôr, ako si sa narodil. Dnes sa Jeho myšlienky stali skutočnosťou. Začína tu na zemi a pokračuje vo večnosti. Si Božím milovaným dieťaťom a v porovnaní s tým všetko ostatné nič neznamená.