„Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!“ (Zjav 2:5 )
Keď hovoríme o potrebe prebudenia v našej krajine, musíme si najprv individuálne položiť tieto otázky: Som osobne prebudený? Žijem ako oddaný, horlivý nasledovník Ježiša Krista?
Ak nie, potom som súčasťou problému, nie súčasťou riešenia.
Tu je to, čo Ježiš povedal cirkvi v Efeze v Knihe Zjavenie: „poznám tvoje skutky, prácu i trpezlivosť a že nemôžeš zniesť zlých; skúšal si (ľudí), ktorí hovoria o sebe, že sú apoštolovia, a nie sú, a poznal si, že sú luhári; si trpezlivý, znášal si mnoho pre moje meno a neustal si. Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku“ (2:2-4).
Je jasné, že neboli leniví. Boli to nároční, vytrvalí veriaci. A robili zmenu. Ale Ježiš im hovoril: „To je všetko skvelé, ale máme tu problém. Opustili ste svoju prvú lásku.“
Čo to znamená? Znamená to, že napriek všetkej svojej aktivite stratili tú prvú vášeň, keď bol Ježiš ich najvyššou prioritou. Stále však verili. Neopustili svoju vieru. Ale duchovne vysychali. Opúšťali svoju prvú lásku a potrebovali oživiť.
Ježiš im ďalej dal tri rady na prebudenie: „Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!“ (verš 5)
Spamätaj sa. Kajaj sa. Rob. Pamätaj, odkiaľ si odpadol. Kajaj sa a rob prvé skutky. A opakuj to. Vráť sa a rob to, čo si robil predtým.
Zapamätajme si tri rady prebudenia a uvádzajme ich do praxe, pretože pred Bohom potrebujeme byť prebudení. Potrebujeme osobné prebudenie.