„Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“ (Mt 5:9)
Albert Einstein povedal: „To, čo nás desí, nie je výbušná sila atómovej bomby, ale sila zloby ľudského srdca.“
Ježiš vyhlásil: „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa volať.“ (Mt 5:9) Samozrejme, že si vo svete želáme pokoj . Avšak ani tento verš, ani samotná Biblia neučí o pokoji za každú cenu alebo o pokoji prostredníctvom upokojovania.
Niektorí ľudia s dobrými úmyslami protestujú za mier a hovoria, že každá vojna je zlá. Niekedy na podporu svojho názoru uvedú jeden alebo dva verše z Biblie. Ale to nie je to, čo mal Ježiš na mysli vo vyššie uvedenom verši. Biblia učí, že je čas na pokoj, a áno, je aj čas na vojnu (pozri Kaz 3:8).
Napriek tomu je smutné, koľko vojen tento svet pozná. Podľa niektorých odhadov bolo za posledných 4 000 rokov len necelých 300 rokov bez veľkej vojny. Zdá sa, že mier je len slávnym okamihom v dejinách, keď sa všetci zastavia, aby si nabrali nové sily.
Existuje správny a nesprávny spôsob, ako dosiahnuť mier. Mier môžeme zažiť, ale nie ľudskými prostriedkami.
Jakub sa pýta: „Odkiaľ sú medzi vami boje a odkiaľ zrážky? Či nie odtiaľ – z vašich žiadostí, ktoré bojujú vo vašich údoch?“ (Jak 4:1) Ďalej hovorí: „Túžobne žiadate, ale nemáte; vraždíte a horlíte, ale nemôžete dosiahnuť; máte zrážky a boje (medzi sebou) – ale (nič) nemáte, lebo neprosíte“ (verš 2).
Čo by sme teda mali robiť? Ako môžeme vyriešiť túto dilemu? Mali by sme sa snažiť priniesť Knieža pokoja ostatným. V Rimanom 10:15 sa píše: „Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci!“
Ako ľudia, ktorí sa stretli s Bohom a zažili jeho milosrdenstvo, by sme mali svoj život zasvätiť tomu, aby sme o ňom hovorili iným. Potom budeme skutočnými tvorcami pokoja.