„Dobrorečte Hospodinovi, všetky jeho zástupy vojska, jeho svätoslužobníci, ktorí činíte jeho vôľu!“ (Ž 103:21)
Slávny dirigent nacvičoval so svojím orchestrom. Spievalo na stá spevákov; mohutný orgán zvučal naplno. Trúby trúbili a cimbaly zvučne udierali. Vzadu ten, ktorý mal hrať na pikolu, si povedal, veď je to jedno, či ja hrám, aj tak ma nepočujú. Zrazu dirigent nariadil zastať, chýbala mu milá melódia pikoly.
Nemysli, že je to jedno, či bude počuť tvoj slabý hlas vďaky na výsostiach. Nebude dnes chýbať tvojmu Spasiteľovi?
Ó, zlaď sa, pieseň moja a peruť zdvihni v let,
kde láska, mier sa spoja, tam večne budeš znieť.
Pod svojím fíkom v tieni, keď svetla vzíde jas,
má harfu naladenú mať jeden každý z nás.
PS 398, 3