Zamyslenia

Ako dieťa som vyrastal u adoptívnych rodičov, ktorí vlastnili reštauráciu s mnohými terasami, fontánami, labuťami, vtákmi a bažantmi. Kvôli chladnej klíme vo Švédsku museli byť vtáci počas zimy umiestnení v špeciálnom dome. Každý deň ich bolo treba kŕmiť a to bolo mojou úlohou. Ako 6 – 7-ročný chlapec som bol veľmi hrdý na túto úlohu. Bol to, samozrejme, otec, kto pripravil veľkú nádobu plnú semien a chleba pre vtákov. Chodil so mnou, aby dal na všetko pozor, ale ja som niesol jedlo a kŕmil som ich. V jedno poobedie na jar, keď som vošiel do domu pre vtákov, svietilo dnu jarné slnko. V slnečnom lúči bolo vidno, koľko prachu je v dome. Vážne som sa na slnečný lúč pozrel, jednou rukou som si prikryl nos a ústa a rýchlo som cez lúč prebehol. Keď som mal lúč za sebou, cítil som sa zasa dobre.

„Čo to robíš?“ spýtal sa ma otec.

„Zadržal som dych, aby som všetku tú špinu nevdýchol,“ povedal som.

„Ale teraz už pokojne dýchaš,“ povedal otec.

„Áno, veď tu je už čistý vzduch,“ povedal som.

Tam, kde slnko nesvietilo, nebolo vidno všetok ten prach a špinu vo vzduchu. V tme je všetko dostatočne čisté, ale svetlo špinu odhaľuje. Takto je to aj v našich životoch. Mnohí si myslia, že sú dostatočne dobrí. Teda určite nie sú až takí zlí ako ostatní. Necítia žiadnu vinu pred Bohom. Držia sa mimo svetla Božieho slova a zabúdajú na pravdu, že jedného dňa bude každý človek stáť pred Bohom a zodpovedať sa zo svojich skutkov.

Čítaj Božie slovo a zistíš, čo si Boh myslí o tvojich myšlienkach, slovách a skutkoch. Ján hovorí: „Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda. Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ (1Jn 1,8-9)

Hriech, ktorý si vyznal a ktorý ti bol odpustený, je už v mori zabudnutia a už ťa nikdy nemôže obžalovať. Modlím sa, aby pokoj, ktorý v sebe máš, nebol pokojom, ktorý cítiš len preto, lebo do tvojho života nikdy nezasvietilo svetlo Božieho Slova. Lebo ten pokoj, ktorý je z vyhýbania sa Božiemu svetlu, je pokojom smrti. Ten istý pokoj je na cintoríne. Ten pokoj sa rýchlo pominie, keď Ježiš opäť príde a všetci ľudia budú stáť na súde pred Božím trónom. Niektorí pôjdu do večného života a blaženosti, lebo si zvolili život vo svetle, vyznali svoje hriechy a bolo im všetko odpustené. Iní pôjdu do večného zatratenia, lebo utekali pred svetlom až do dňa, kedy nikto nedokáže utiecť. Pred Bohom sa môžeš ukrývať celý život, ale čo potom…?

Pri Hnojnej bráne odhadzujeme veci, pretože sú len smetím a bránia nám v spáse, pokoji a vo svätosti. Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda. Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti. (1Jn 1,8-9)

Pri Hnojnej bráne sa musíme s niektorými vecami v živote vysporiadať. Niektoré veci musia kvôli našej vnútornej hygiene preč. Dovoľ Pánovi, aby ti ukázal, čo musí preč z tvojho života…

Curt Westman

Curt A. Westman pracuje ako kazateľ pre Nórsku evanjelickú misiu. Na Slovensko chodil vždy rád a často. Počas totality sem pašoval Biblie. 8 rokov pracoval ako riaditeľ medzinárodnej organizácie, Open Doors pre Škandináviu. Zamyslenia sú použité z knihy: "Zamyslenia, Curt. A. Westman"