Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Potom, po ostrihaní, začali mu rásť vlasy na hlave.“ (Sud 16:21)

Samson sa učil na vlastných chybách. Ocitol sa vo väzení, kde musel mlieť obilie. Prišiel o oči. Oholili mu vlasy. Tie mu však začali znova rásť.

Raz mali Filištínci v chráme na oslavu svojho falošného boha Dágóna veľkú oslavu, kde sa alkohol lial prúdom. Zrazu jeden z nich dostal nápad. Dali si zavolať Samsona, aby ich zabával. Priviedol ho mladý sluha.

„Tu Samson povedal chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: Nechaj ma, nech ohmatám stĺpy, na ktorých spočíva dom, a oprel sa o ne.“ Sluha priviedol Samsona k stĺpom. On ich zovrel v rukách. Vtedy Samson volal k Hospodinovi: „Ó, Hospodine, Pane! Spomeň si na mňa a posilni ma len tentoraz, nech sa aspoň vypomstím Filištíncom za jedno z mojich dvoch očí.“ (v.28)

Samson sa zaprel a stĺpy padli. Poschodie nad nimi sa prepadlo a tisíce Filištíncov, ktorí si užívali oslavu a uctievali falošného boha, prišli o život. Týmto zborením chrámu Samson usmrtil viac Filištíncov, než za celý svoj dovtedajší život. Svojím spôsobom to bolo víťazstvo. Smutné na tom však je, že tam zomrel spolu s nimi. Boh zasľúbil, že Samson začne s oslobodením Izraela.  Žiaľ, Samson nedokončil prácu, ktorú začal. Najskôr si viedol dobre, no jeho koniec zďaleka tak dobrý nebol.  Napriek tomu mu Boh ponúkol druhú šancu. Poučme sa na Samsonovom príklade. Nestačí vedieť, čo je správne, alebo dokonca byť Bohom použitý nejaký čas. To, čo sme začali, potrebujeme dokončiť.