„… že zhliadol na poníženie svojej služobnice, veď, ajhľa, blahoslaviť ma budú odteraz všetky pokolenia…“ Evanjelium podľa Lukáša 1:48
Mária chváli Hospodina. Vyvyšuje Ho z hĺbky svojho srdca. Boh jej dovolil nahliadnuť do reality, ktorá rozdrvila všetky ľudské myšlienky a nápady.
Bola obyčajným nevýrazným dievčaťom z dediny na severe Izraela. Nik nemohol predvídať, že ju raz budú poznať na celom svete.
Ale veci napredovali tak, ako jej to Boh oznámil. Celé generácie počúvali a rozprávali o Márii. Mnohí ľudia ju uctievajú ako svätú. Pripísali jej česť, ktorú jej Božie Slovo nedáva. Mária sa nenarodila bez dedičného hriechu. Božie Slovo ani nehovorí, že by vstúpila na nebo iným spôsobom, ako všetky ostatné Božie deti. Musíme namietať proti uctievaniu Márie.
Na druhej strane máme napĺňať Božie slovo a volať ju blahoslavená, pretože Božie slovo to tak hovorí. Nie je však taká vďaka sebe.
Je požehnaná, pretože je ako hriešnik zachránená predrahou krvou Syna. Aj Mária vďačí za všetko Ježišovi. Ak by nebola mala vieru, bola by stratená. Nemohla byť zachránená skrze veľké povolanie, či slávnu úlohu, ktorú jej Boh pridelil.
Ale Mária verila. Jej hymna vďaky nám ukazuje, že ako mladé dievča bola už vcelku zbehlá v Božom Slove. Prebývalo v jej srdci. Po Ježišovej smrti ju nachádzame pri učeníkoch. Život jej to neuľahčil. Byť Ježišovou matkou znamenalo, že jej dušu prenikne meč. Napriek tomu sa Mária podriadila Božej vôli a odovzdala Mu vládu nad všetkým.
Je požehnaná! Áno, každý človek očistený Baránkovou krvou je požehnaný. Potom už viac neexistuje hriech, ktorý by hriešnika odsúdil.
Byť v živote uprostred Božej vôle je veľkým bohatstvom! Vtedy nie je celá zodpovednosť na nás, ale na Ňom. On uzavrie svoj prípad víťazstvom. Vtedy si pre Neho živou piesňou vďaky. Nikdy nemôžeš byť ničím lepším.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast