„Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.“ (1K 13:11)
Keď mal Janko sedem rokov, starý otec mu ponúkol, aby sa previezol v malom aute na detskom ihrisku.
„Nie,“ povedal Janko, „ďakujem, starý otec,“ hoci sa vlani nevedel dosť najazdiť. „To auto len jazdí a jazdí a nevyjde von zo stanu.“
Vyrástol si už z detských zábav duše a môžeš povedať s apoštolom: „Na to, čo je za mnou, zabúdajúc a po tom, čo je predo mnou, sa vystierajúc ženiem sa za cieľom k víťaznému, k odmene horného povolania Božieho v Kristu Ježišovi.“ (F 3:14)
Napred, bratia! Pamätajme, jak vysoký je náš cieľ.
Na zemi si nehľadajme blaženosti, šťastia diel.
Napred! Až tam nad horami čaká na nás otčina.
Tu sme vždy len sirotami; tam Otec, brat, rodina.
PS 45, 2
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast