Zamyslenia

„Kňazovi Ebjátárovi kráľ povedal: Choď na svoje polia do Anatótu, lebo si zasluhuješ smrť, ale dnes ťa nevydám na smrť, lebo si nosil truhlu Hospodina, Pána, pred mojím otcom Dávidom, a pretrpel si všetko, čo musel pretrpieť môj otec.“ 1. kniha kráľov 2:26

Tieto slová povedal Šalamún veľkňazovi Ebjatárovi. Hovoria, ako sa Šalamún pozeral na svojho otca. Jeho život bol plný poníženia a utrpenia.

Dávida vnímame ako veľkého kráľa. Dobyl Jeruzalem a urobil ho hlavným mestom. Bol výnimočným vodcom a pochopil, ako si vyberať dobrých vojenských veliteľov. Pozdvihol židovský národ a dal mu silu, ktorá napĺňala susedné národy obdivom a úžasom.

No jeho život bol plný utrpenia a to bola podmienka pre najdôležitejšiu úlohu, ktorú mal. Skrze svoje slová a život mal obrátiť pozornosť na Ježiša.

Možno si myslíš, že zažívaš mnoho utrpenia. Modlil si sa, aby si sa z neho dostal, ale nestalo sa tak. Musíš sa pýtať: „prečo“.

Kresťanský život bez súženia nedokáže odzrkadľovať Ježiša. Ak sa máš dobre, tvoje slová vyznejú prázdne, keď budeš chcieť pomáhať druhým v ich nešťastí. Musíš zažiť Ježiša ako svojho Pomocníka, aby si mohol svedčiť, že Ježiš prichádza k človeku, ktorý si nevie sám pomôcť.

Dávid prostredníctvom žalmov pomohol nepočetnému množstvu ľudí, ktorí prechádzali utrpením. Slová žalmov sú inšpirované Svätým Duchom a zároveň Dávidovým vlastným súžením. Zavedú ťa na posvätnú pôdu. Aj v tvojej bezmocnosti je Pán neotrasiteľnou skalou, ktorou nedokáže pohnúť tvoje utrpenie.

Súženie nás utíši. Nemáme ani čo povedať, keď sme pokorení a sklonení pod ťažkým bremenom. Zároveň túžime, nech niekto iný začne hovoriť.

Hospodin nás nesklame. On už prehovoril a neustále hovorí skrze to, čo je napísané. Chce nás utešiť, pomôcť a viesť ďalej. Boh ťa chce použiť na svedectvo o mužovi bolestí. Preto ťa zaviedol do údolia utrpenia. Tam dole sa slovo o Ňom stáva nesmierne vzácne pre tvoje srdce. Keď sa to stane, môžeš ako Dávid ponúknuť iným slovo, ktoré sa zmení na život a požehnanie.

Hans Erik Nissen