Vyrastal som u adoptívnych rodičov v malej dedine na severe Švédska. V mojom živote nebolo miesto pre Boha. Tušil som, že Boh existuje, ale celý čas som skúšal presvedčiť sám seba, že to nie je pravda. Keby Boh existoval, musel by som veľa vecí v živote zmeniť. Keďže som nechcel brať ohľad na nič iné okrem seba, svojich túžob a potrieb, nemohol som Boha vpustiť do života a svojej budúcnosti. Moje odmietanie Boha bolo v skutočnosti ovocím pokriveného obrazu o Bohu, ktorý som v sebe nosil. Boha som bral ako hrozbu voči svojmu šťastiu a budúcnosti. Podobne ako muž posadnutý nečistým duchom, o ktorom hovorí Marek v 1. kapitole: Potom vošli do Kafarnaumu. A hneď v sobotu vstúpil do synagógy a učil. I veľmi sa divili Jeho učeniu, lebo ich učil, ako kto má moc, a nie ako zákonníci. V ich synagóge bol práve človek posadnutý nečistým duchom, ktorý vykríkol takto: Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží!
Muž posadnutý nečistým duchom sa nachádza v synagóge! Vidíme, že zákonníci, ktorí mali byť učiteľmi ľudu, ich vodcami, ktorí mali ľuďom pomáhať na ceste za Bohom, nevedeli, kto je Ježiš. Ten nečistý duch to však vedel. Jeho vyznanie je jasnejšie ako vyznanie mnohých kazateľov v dnešnej dobe. Hovorí: „Si ten Svätý Boží.“ Všimnime si aj iné čo hovorí:
„Čo Ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zahubiť! Viem, kto si: ten Svätý Boží!“
- Čo ťa do nás?
- Prišiel si nás zahubiť!
Často stretávam ľudí, ktorí majú podobný obraz o Bohu, ako tento posadnutý nečistým duchom. Človek si myslí, že sa bude mať dobre, keď sa do neho Boh nebude starať. Keď sa Bohu obrátime chrbtom, aby sme žili v hriechu, našu predstavu o Bohu ničí satan, ktorý klame. Keď je už obraz o Bohu pokrivený, človek si myslí, že ak Boh vstúpi do jeho života, tak zmizne všetko šťastie a zábava. Pri stretnutí s Božími deťmi, so spoločenstvom kresťanov, takýto človek hovorí: „Čo ťa do mňa, nechcem mať s cirkvou nič spoločné, viem, ako to funguje, to nie je pre mňa, nechaj ma tak.“ Je dôležité vedieť, že mnoho ľudí žije práve s takýmto obrazom
Boha. Zaslepení hriechom a egoizmom si myslia, že Boh je pre ich život hrozbou a nevidia, že je to presne naopak, že Boh je predpokladom života. Obrátiť sa k Bohu, vo viere hľadať v Kristovi odpustenie, spásu, večný život, nie je únikom z reality. Práve naopak. Je to nájdenie skutočnej reality. On je cesta, pravda a život.

