„Ale jako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A jako uveria v toho, o ktorom nepočuli?…Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie.“ (R 10:14,17)
K zomierajúcemu prišiel farár a upomínal ho na veci týkajúce sa spasenia, ktoré hovoril vo svojich kázňach. Chorý mu povedal: „Pán farár, ja som nepočul ani jednu vašu kázeň.“ „Ako to? Veď tridsať rokov ste bývali v kostole skoro každú nedeľu.“ „To je pravda,“ povedal chorý, „ale akonáhle som si sadol do lavice, hneď som začal rozmýšľať o zveľadení svojho obchodu, a tak som si nevypočul ani jednu vašu kázeň.“
Či aj tebe nejde Božie slovo ponad hlavu, i keď si ho denne čítaš? A keď prídeš ku bráne večnosti, či tam nezastaneš s hrôzou ako cudzinec? Alebo zastaneš ako omilostený hriešnik obmytý svätou Baránkovou krvou? Čo ti Pán dnes povedal zo Svojho slova?
Poď, dieťa milé! Ten sladký hlas i teba volá; poď, kým je čas!
Kto vie či zajtra ozve sa zas? Ó, nemeškaj, len poď!
PS 318, 2