„Keď vstúpil na loď, nasledovali Ho učeníci.“ (Mt 8:23)
Keď čítam evanjeliá, je zaujímavé, koľkokrát Galilejské jazero zasiahli búrky. Z technického hľadiska Galilejské jazero nie je more; je to veľké sladkovodné jazero dlhé asi dvadsať kilometrov a široké jedenásť kilometrov.
Nebezpečenstvá v Galilejskom mori sú však povestné. V jednej chvíli môže byť slnečné a pokojné a o chvíľu neskôr sa strhne búrka. Je to spôsobené jeho jedinečnou geografickou polohou. Hory s hlbokými roklinami obklopujú more, ktoré je hlboko pod úrovňou morskej hladiny. Rokliny slúžia ako obrovské lieviky, ktoré bez povšimnutia prinášajú na jazero víchrice. Tieto víchrice, posilnené tepelnou akumuláciou v nízkom údolí, prudko nasávajú studený vzduch smerom nadol. To jednoducho znamená, že v jednom okamihu môže prebiehať hladká plavba a v ďalšom strašná búrka.
Presne to sa stalo v 8. kapitole Matúšovho evanjelia. Keď Ježiš s učeníkmi prechádzal cez toto jazero, zrazu sa nad nimi zdvihla prudká búrka.
Rovnako aj do nášho života nečakane vstúpia búrky, ktoré nám prekazia plány. Väčšina z nás nemá búrky rada: udrú s veľkou silou a nevieme, ako dlho budú trvať. Vyzývame Pána, aby búrky zastavil, a niekedy to urobí. Niekedy však namiesto toho, aby búrky utíšil, nás Pán cez ne posilňuje.
Učeníci v ten deň nemali dôvod na paniku, pretože Ježiš bol s nimi na lodi. Keď je Ježiš Kristus v tvojom živote, nemáš dôvod báť sa. V noci si s Ním vo väčšom bezpečí, ako by si bol sám cez deň. V búrke si s Ním vo väčšom bezpečí, než by si bol na tichom, pokojnom mieste.
Je lepšie byť s Ježišom za akýchkoľvek okolností, ako byť kdekoľvek inde bez Neho.