„Veď ste spolu trpeli s väzňami a ochotne ste znášali, keď vás olupovali o majetok, lebo ste vedeli, že vy sami máte lepší, trvanlivý.“ List Židom 10:34
Prví kresťania nás privádzajú do údivu. Predstav si, ako to prijali, keď ich olupovali o majetok. Prijali to s radosťou.
Ako to dokázali prijať?
Vedeli, že sami majú lepší a trvanlivejší majetok, ktorý nič neznehodnotí. Existovalo bohatstvo, ktoré im nik nemohol ukradnúť.
Kresťan je bohatý v dvoch ohľadoch. V prvom rade je bohatý v Ježišovi. Ježiš sa delí s tým, koho miluje, o všetko, čím je a čo má. Okrem tohto nepochopiteľného bohatstva Hospodin zahŕňa svoje deti mnohým časným požehnaním.
Medzi týmito dvomi formami bohatstva je veľký rozdiel. Jedno patrí len do ľudského života, druhé sa týka časnosti aj večnosti.
Skôr či neskôr prídeme o všetky pozemské dary od Hospodina. Bude to v deň, keď zomrieme, ak sa to nestane skôr. Mnohým ľuďom sa to stane oveľa skôr. Boh je ten, kto dáva aj ten, kto berie.
Mnohí kresťania majú s prvou cirkvou spoločné to, že sa z ťažkých skúseností naučili, čo znamená byť prenasledovaný pre Ježiša. Stratili prácu, slobodu a rodinu, lebo verili v Ježiša. Keď príde človek o všetko, cíti sa chudobný. Napriek tomu kresťan v takej situácii nie je chudobný. Má poklad, ktorý mu nik nemôže vziať. Keď mu Boh odoberie dočasné bohatstvo, je to kvôli tomu, aby večné bohatstvo bolo jeho srdcu vzácnejšie.
Môže sa stať, že ti ľudia zoberú majetok, lebo patríš Ježišovi. Pre kresťana je dobré, ak pripúšťa túto možnosť. Ak žiješ s Božím slovom, Hospodin ti pomôže touto skúškou prejsť. Dá ti radosť z večného bohatstva. Uistí ťa, že šťastie nespočíva v pozemskom bohatstve. Tvojím bohatstvom je Ježiš. Máš Ho v nebi a vo svojom srdci, a nik ti Ho nemôže vziať. Preto si bohatý aj uprostred chudoby a núdze.