„Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči.“ (2Kron 20:12)
Už ste sa niekedy ocitli v situácii, z ktorej neexistovala cesta von? Už ste niekedy niečo zúfalo potrebovali alebo chceli, no zdalo sa, že to v žiadnom prípade nemôžete mať? Už ste si niekedy mysleli, že už nemáte žiadnu budúcnosť, že je už príliš neskoro? Ak je odpoveď áno, potrebujete počuť o Božej moci, ktorá prichádza skrze modlitbu.
Príbeh z 20. kapitoly 2. knihy kronickej je skvelým príkladom takejto situácie. Jóšafát, judský kráľ, sa náhle ocitá na dne. Dostáva desivú správu, že k nim smeruje obrovské nepriateľské vojsko.
Ako na to reaguje Jóšáfát? Modlí sa. Hovorí: „Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči“ (12. verš). Ďalej čítame: „Všetci Júdejci stáli pred Hospodinom, aj ich deti, ženy a synovia“ (13. verš).
Je to naozaj mocná scéna. Zástup zraniteľných ľudí, ku ktorým smeruje nepriateľské vojsko a kráľ Jóšáfát hovorí: „Pane, spoliehame sa na Teba. Nevieme, čo máme robiť, ale naše oči hľadia len na Teba.“
Často premýšľame o modlitbe ako o poslednej možnosti. Keď sme už vyčerpali všetko ostatné, ostáva nám len sa modliť. No modlitba by mala byť našou prvou možnosťou. Hovorí sa, že ak v živote padáme, možno je čas padnúť na kolená.
Boh odpovedá na modlitby svojho ľudu a dokáže radikálne zmeniť beznádejné situácie, ak k Nemu v modlitbe prichádzame.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast