„Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 5:16 )
Učiteľka v nedeľnej škole sa spýtala svojej triedy mladých študentov: „Vie mi niekto z vás povedať, kto je to svätec?“ Jedno z dievčat v triede sa zamyslelo nad vitrážami apoštolov, ktoré videlo. A tak povedala: „To sú ľudia, cez ktorých žiari svetlo.“
Je to pravda. Mohli by sme byť v pokušení postaviť ľudí ako Peter, Jakub, Ján, Matúš a Pavol na piedestál. Keď o nich čítame v Biblii, zdajú sa nám ako nadľudia. Boli to však obyčajní ľudia ako my. Robili chyby a Biblia je k chybám, ktoré robili, úprimná.
Ale boli to aj svätci. A ak si kresťan, potom si tiež svätec. Svätý je jednoducho iné pomenovanie nasledovníka Ježiša Krista.
Veľkosť učeníkov nebola spôsobená tým, kým boli. Bolo to preto, že na nich bola Božia ruka. Apoštol Pavol napísal: „Pozrite len svoje povolanie, bratia! Nie mnohí ste múdri podľa tela, nie mnohí mocní, nie mnohí urodzení, ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil“ (1K 1: 26-27).
Neboli to dokonalí ľudia; boli to obyčajní ľudia. Ale Boh robil neobyčajné veci prostredníctvom obyčajných ľudí. Zdá sa, že Boh si vyberá neočakávaných ľudí, aby išli na neočakávané miesta a robili neočakávané veci.
Ježiš nepovolal apoštolov preto, že boli veľkí; oni boli veľkí preto, že ich povolal Ježiš. Nejde o nástroj, ale o Toho, kto nástroj drží v rukách. Skôr ako môžeme zmeniť svet, Ježiš musí najprv zmeniť nás. Potom si nás Boh môže vziať napriek našim chybám a nedostatkom a použiť nás na svoju slávu.