Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Lebo vám sa dostalo milosti pre Krista, aby ste nielen verili v Neho, ale aj trpeli pre Neho.“ List Filipským 1:29

Je rozdiel medzi vlastnou vierou a vierou, ktorú sme dostali.

Viera, ku ktorej sme sami dospeli, je výsledkom rozhodnutia. Je záležitosťou vôle a intelektu. Je to studená a mŕtva viera. Preto je bez ovocia. Nasleduje ju svetskosť a nutnosť diskutovať — nie zbožnosť a posvätený život.

Väčšina ľudí s takouto vierou dá skôr či neskôr zbohom kostolom a bohoslužbám. Zopár z nich to vydrží celý život. Čaká ich o to väčšia hrôza. Predstav si, že prekročíš prah večnosti a až pred Božím trónom zistíš, že nemáš zachraňujúcu vieru.

Daná viera je viera, ktorú dáva Ježiš. Neprichádza z ľudskej schopnosti a sily. V srdci ju tvorí Duch Boží pri počúvaní Božieho slova.

Duch Svätý sa vyhýba ovládaniu zo strany ľudí. Robí svoje skutky v srdci strateného hriešnika kedy a kde chce. Vytvára vieru v Ježiša.

Je to milosť, ako hovorí Božie slovo. Nik si ju nezaslúžil.

Ako nám Boh dáva vieru ako dar, tak nám dáva aj utrpenie. Naša stará prirodzenosť nedokáže pochopiť, že nám ho dáva Boh. Nová prirodzenosť však vie, že všetko, čomu čelíme, prichádza od Hospodina, aj to ťažké, náročné a temné.

Skrze utrpenie pre Ježiša vchádzaš s Ním do vzťahu, do ktorého by si inak nemohol vstúpiť. Ježiš sa s nami delí o svoju bolesť.

Nie sme zachránení, ani sa nedokážeme zachrániť. Môže to urobiť jedine Ježiš. Ale máme iných privádzať do bohatstva milosti. Neudeje sa to bez obete. Boh nám to ukladá a súčasne nás volá, aby sme ochotne nasledovali Jeho šľapaje.

Z milosti nám dal vieru. Milosťou z nás tiež spravil svojich nasledovníkov. Zachováva nás v pravej, živej viere. Dáva nám, aby sme nežili v sebectve, ale aby sme sa Mu odovzdali.