„Choď teraz, pošlem ťa k faraónovi a vyvedieš môj ľud, Izraelcov z Egypta.“ 2M 3:10
Nie je pre mňa nič smutnejšie ako človek, ktorý zostarol, a nič sa nenaučil. Jednou z mála výhod pribúdajúceho veku je, že sa snáď pri tom naučíš zopár vecí. Problémom starnutia je, že sa ti menej chce riskovať. Máš rád rutinu. Chodievaš do tej istej reštaurácie. Objednávaš si to isté. Sedávaš na rovnakom mieste. Páči sa ti rutina. Máš rád, keď vieš, čo bude nasledovať.
Na druhej strane, keď si mladý, riskuješ rád. Chceš riskovať. Si ochotný ísť do toho.
Boh ťa chce použiť, keď si mladý. A Boh ťa chce použiť, aj keď si starý.
Keď Boh povolal Mojžiša, aby vyviedol Jeho ľud z Egypta, mal osemdesiat rokov. Bol už dlho v dôchodkovom veku. Možno si myslel: „Ťažko som pracoval. Budem oddychovať.“
Ale Boh povedal Mojžišovi: „Ja som Boh tvojho otca, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov.“ (2M 3:6). V podstate mu tým hovoril: „Ja som Boh druhých šancí.“
A Mojžiš potreboval druhú šancu. Zabil človeka a strávil štyridsať rokov s tým, , že si myslel, že pre Pána asi nikdy nič neurobí. Ale Pán mu povedal: „Mojžiš, znovu ťa znovu ti dávam svoje poverenie do činnosti. . Takže zaparkuj karavan a poďme na to. . Čaká nás práca.“
Boh má s tvojím životom stále plán. Nehovor mi, že si príliš starý na to, aby si slúžil Pánovi. Mojžiš mal osemdesiat. Nehovor mi, že si príliš mladý na to, aby si slúžil Pánovi. Jeremiáš bol tínedžer. Boh chce použiť nás všetkých v každom období nášho života. Začnime pracovať pre Božie kráľovstvo.