„aby sme prinášali ovocie Bohu.“ List Rímskym 7:4
Keď uveríš v Pána Ježiša a On si urobí príbytok v tvojom srdci, získaš hlbokú túžbu prinášať ovocie Bohu. Znovu a znovu si hovoríš: Keby som len mohol priniesť Bohu ovocie! Je to tvoja úprimná modlitba, aby Pánovi bola vzdaná česť.
Súčasne si musíš uvedomiť, že sa takmer nič nedeje. Robíš nové rozhodnutia, ale nič sa nemení. Pýtaš sa, čo je nesprávne.
Príčin môže byť niekoľko, ale pre horlivého kresťana často platí, že sa viac zaujíma o ovocie ako o Ježiša.
Neprinesieš žiadne ovocie napriek tomu, že o tom stále premýšľaš. Ale ak sa obrátiš na Ježiša, život sa začne zdravo vyvíjať. Ak je Ježiš potešením a radosťou tvojho srdca, vyrastie ovocie viery.
Neustále hľadáš ovocie, ale zostávaš prázdny a sklamaný. Nenachádzaš, čo hľadáš. Neprinieslo ti ani žiadne výhody, keď si to robil. Bolo to len veľké pokušenie vyvyšovať sám seba.
Nie, Boh vo svojej úžasnej dobrote uzavrel všetky ostatné možnosti. Ježiš je tá cesta, On je jediná cesta. Ale mal by si vedieť, že On je bezpečná cesta.
Nikdy nestretneš kresťana, ktorý žije v úzkom spoločenstve s Ježišom, aby si necítil sväté ovocie jeho viery.
Človek, ktorý žije najbližšie k Ježišovi, nesie najviac ovocia. Je to také jednoduché. Je to spojené s tým, že v podstate Ježiš prináša ovocie skrze teba. Si Jeho ratolesťou.
Preto ťa Pán cez svoje Slovo vedie do celého bohatstva spásy. Otvoria sa ti oči a uvidíš, že nie je pravda, že ti všetko chýba. Máš všetko. Nemôžeš mať Ježiša a nemať všetko duchovné požehnanie v nebeských sférach.
Uvedomíš si, že je to nezaslúžená Božia milosť, že prinášaš ovocie Bohu.