„Pamätaj na deň soboty, aby si ho svätil!“ (2M 20:8)
Práca je výchovný Boží prostriedok po páde človeka. Siedmy deň odpočinku je výsadou, ktorá nás má vrátiť do strateného obecenstva s Bohom a je závdavkom večného odpočinutia svätých. Je Božou zmluvou s Jeho ľudom. (2M 31:13 a Neh 9:14) Kto správne použil dni odpočinku, nadobudol si veľký poklad. Sedemdesiatročný človek má za sebou desať rokov nedieľ. Koľko sa dá v nich získať pre večnosť!
Pán K. si sľúbil, že siedmy deň zasvätí Pánovi a vo svojom mlyne neprijme melivo a nebude ani mlieť.
Mleli posledné vrece. Ráno v Pánov deň prišiel voz s vysoko naloženým obilím. Pán K. vyšiel a vážne povedal, že obilie nemôže prijať, lebo dal svojmu Pánovi sľub, že bude Jeho deň svätiť. Človek sa vyhováral, že to nemohol vedieť a aby prijal obilie aspoň tento raz. Keď pán K. nepovolil, odišiel nahnevaný s celým nákladom k jeho konkurentovi. Tovariš sa divil pánovmu čudáctvu. Po nejakom čase voz dohrmel znova. U konkurenta sa niečo pokazilo a tak celý náklad doniesol späť. Po tejto skúške pán K. nemal nikdy viac nedostatku meliva. A nielen že dával desiatky, ale ako ho Pán žehnal, pridával, až dával pätinu. Na jeho hospodárstve sa nesmelo kliať. Keď sa napomenutý sluha nepolepšil, bol v tichosti prepustený. Pán K. mal vždy otvorenú ruku pre pracovníkov v Božom kráľovstve a pre misiu.
Je tvoj Pán spokojný s tým, ako svätíš Jeho deň?
Nadobudol si si z nich poklad pre večnosť?
Deň v službe Spasiteľa, jak sladká práca to.
Hlásať spasenie, vyslobodenie, ó, to stojí za to.
PS 222, 3