„Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery…“ (Žid 12:1-2)
V starovekých gréckych hrách stál v cieli rozhodca, ktorý držal pred zrakom všetkých vavrínové listy, ktorými bol odmenený víťaz. Keď bežci dobehli do cieľa, boli vyčerpaní, možno v agónii a mali pocit, že už nemôžu urobiť ani krok. Ale zrazu bola na dohľad cena, a tak dostali nový príval energie.
To je obraz, ktorý sa skrýva za slovným spojením hľadieť na Ježiša v liste Židom 12:2. Musíme mať oči upreté na Ježiša Krista. A našou odmenou je privilégium stáť pred Ním a prijať korunu spravodlivosti, ktorú nám dá.
Preto sa snažíme žiť zbožný život, a preto sa snažíme osloviť ľudí pre Neho. Nie je to kvôli bodom do zbierky. Nie je to pre potlesk. Nie pre slávu. Je to preto, aby sme v posledný deň mohli počuť Ježiša, ako nám hovorí: „Správne, dobrý a verný sluha.“ Nie, spasenie si nemôžeme zaslúžiť, pretože On ho už zabezpečil. Ale chceme sa páčiť Tomu, ktorý za nás položil Svoj život. Napokon, chceme byť schopní povedať: „Pane, vzal som si život, ktorý si mi dal, a snažil som sa o zmenu. Tu je. Ponúkam Ti ho.“
Pozerať sa na Ježiša… To ťa udržiava v pohybe, však? Koniec koncov, občas ťa to môže odradiť. Ľudia ťa sklamú. Budeš z nich rozčarovaný. Neocenia tvoju tvrdú prácu alebo si nevšimnú tvoje úsilie. Nebudú sa snažiť pochopiť tvoje skutočné motívy, budú kritizovať to, čomu nerozumejú (alebo nechcú rozumieť). A práve vtedy si musíš pripomenúť: Nebežím svoje preteky pre toho či onoho človeka. Bežím pre Teba, Pane. A budem bežať ďalej… s očami upretými na Teba.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast