„Dúfajte v Neho, ľudia, v každý čas; vylievajte si pred Ním srdce!“ Žalm 62:9
Na každého kresťana prídu chvíle, keď všetko vyzerá beznádejne. Môže to byť zapríčinené protivenstvami a ťažkosťami, ako aj chorobou a utrpením. Zvlášť ťažké je to vtedy, keď niekto ochorie chorobou, na ktorú neexistuje liek.
Ale aj keď nie je vonkajšia núdza, môže človek vojsť do vnútorných ťažkostí, do duchovnej temnoty a protivenstiev. Protivenstvá, to sú satanove útoky na našu vieru, kedy sme obžalovávaní, lebo veríme v Krista a vydávame sa Mu do služby. Ako keby v našom vnútri stále znel hlas: Takýto Bohu patriť nemôžeš. Nemáš žiadne právo ponúkať sa do služby Bohu, keď si taký.
Aby nám Pán pomohol, uisťuje nás, že môžeme v Neho vkladať svoju dôveru v každom čase.
Nedostaneme sa do žiadnej takej situácie, v ktorej by sme nemohli dôverovať Bohu! Keď nás žiada, aby sme v Neho vložili dôveru, tým nás uisťuje, že nám chce pomôcť. Je naším útočišťom. Je naším úkrytom! Kto dôveruje Bohu, dostáva sa do Jeho objatia. Všetci ľudia, ktorí majú odpustené hriechy, majú právo Bohu povedať: „Ty si mi skrýšou, zachovávaš ma pred úzkosťou, plesaním nad záchranou obklopíš ma.“ (Ž 32:7)
Toto nám dáva odvahu nasledovať Jeho výzvu, ktorú nám dávajú aj Jeho ďalšie slová: „Vylievajte si pred Ním srdce.“
Povedz Mu všetko. Povedz Mu, ako sa cítiš, povedz Mu o svojich obavách, o strachu a nepokoji, o pochybnostiach a ťažkostiach. Hovor s Ním tak, až sa tvojmu srdcu uľahčí!
On ťa počuje a prijíma tvoju modlitbu! Nerozprávaš do prázdna, ale k Všemohúcemu a Vernému Bohu, ktorý ťa sám prosil o to, aby si k Nemu prišiel, rozprával sa s
Ním a vložil v Neho svoju dôveru v každom čase!