„Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2:42 )
Lukáš, autor Skutkov apoštolov, nás mohol upozorniť na mnohé veci týkajúce sa ranej cirkvi. Veď veriaci prvého storočia boli živí a radostní a cirkev sa rýchlo rozširovala. Ale on sa snažil pripomenúť nám, že spoločne študovali Božie slovo.
V 2. kapitole napísal: „Títo zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.“
Pre veriacich z prvého storočia to mohlo byť pokušenie s veľkou láskou sa pozrieť na Letnice a povedať: „Prečo nemôže byť každá bohoslužba ako na Letnice? Spomínate si na Ducha, ktorý na nás zostupoval, a na rozdelené plamene ohňa? Pamätáte sa na všetky tie jazyky, ktorými sme hovorili?“
Hoci Letnice boli explóziou, ktorá naštartovala motor, nastal čas poháňať auto. A prvotná cirkev sa vyžívala v Božom slove.
To, čo platí pre cirkev, by malo platiť aj pre nás ako jednotlivcov. Ak vás Biblia nezaujíma, ak ju považujete za nudnú, možno by ste sa mali sami seba spýtať, či poznáte Boha tak, ako by ste ho naozaj mali poznať.
Biblia je živá a mocná. List Židom 4:12 nám hovorí: „Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca.“
Martin Luther povedal: „Biblia je živá, hovorí ku mne; má nohy, beží za mnou; má ruky, drží sa ma.“
Trendom v dnešnej cirkvi je ignorovať alebo marginalizovať štúdium Písma. Cirkev v prvom storočí však študovala učenie. A ak si nedáme pozor na učenie, môže sa stať, že budeme milovať nesprávneho Ježiša alebo veriť nesprávnym veciam.
Prvá cirkev milovala Božie slovo. A tak by sme to mali robiť aj my.
Facebook
Instagram
Spotify podcast
iTunes podcast