„Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom.“ (1J 1:3 )
Keď nájdem dobrú reštauráciu, chcem tam vziať svojich priateľov alebo rodinu. Rád im tiež navrhnem, čo najlepšie si môžu objednať, pretože sa mi páči, keď objavia to, čo som objavil ja.
Rovnako, keď sa učíme Božie slovo a v dôsledku toho z neho dostávame požehnanie, chceme sa oň podeliť s ostatnými. Spoločenstvo je viac než len spoločenské stretnutie. V zbore sa môžeme rozprávať o všeličom, ale naším hlavným dôvodom je hovoriť o Božích veciach.
V Skutkoch 2 sa píše, že veriaci v prvom storočí „zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.“ (verš 42)
Slovo „spoločenstvo“ pochádza z gréckeho slova koinonia, ktoré by sme mohli preložiť ako „partnerstvo“, „spojenie“ alebo „spoločenstvo“. Jeho význam je pomerne široký. Ide však o to, že keď sa títo Kristovi nasledovníci učili Božiemu slovu, chceli sa oň podeliť s ostatnými.
Boh má rád, keď o ňom spoločne hovoríme. V Malachiášovi 3:16 sa píše: „Takto sa zhovárali medzi sebou tí, čo sa boja Hospodina. On to pozoroval a počul.“
Boh venuje pozornosť tomu, keď hovoríme o Jeho mene. Skláňa sa a počúva.
Spoločenstvo je spoločná modlitba. Je to spoločná služba. Je to spoločný rast a starnutie. To sú vlákna spoločenstva. Apoštol Ján napísal: „Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom.“ (1J 1:3)
Keď kráčaš s Bohom, budeš chcieť tráviť čas s Božím ľudom. Ale ak nechodíš s Bohom, potom pravdepodobne nebudeš chcieť byť v blízkosti Božieho ľudu.
Spoločenstvo s Bohom a spoločenstvo s ostatnými veriacimi patria k sebe.