Zamyslenia

Subscribe: Spotify | RSS

„Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26)

Ježišova popularita explodovala. Každý chcel byť v Jeho blízkosti. On však videl, že je veľa jednotlivcov, ktorí nechápu, čo to vlastne znamená byť Jeho učeníkom. Vedel, že mnohí z nich nie sú ničím iným než spravodlivými nasledovníkmi.

Jedného dňa sa Ježiš obrátil k obdivujúcim masám a stanovil kritériá toho, čo znamená byť Jeho učeníkom. Jeho slová sú pre nás aktuálne aj dnes.

Tieto slová možno patrili k najvážnejším a najprísnejším slovám, aké kedy zazneli z úst Ježiša Krista. A toto je jediný prípad, keď vysvetlil prísnosť svojich podmienok pre učeníkov.

Začal: „Kto prichádza ku mne a nemá v nenávisti otca i matku i ženu i deti i bratov i sestry, áno, i vlastnú dušu, nemôže mi byť učeníkom.“ (L 14:26)

Takéto tvrdenie nám dnes znie šokujúco. Prečo od nás Ježiš žiada, aby sme nenávideli členov svojich rodín, a dokonca aj svoj vlastný život?

Vo svetle Nového zákona Ježiš nežiadal bezvýhradnú nenávisť. Koniec koncov, neprikázal by nám, aby sme si ctili svojich otcov a matky, a potom by nám povedal, aby sme ich nenávideli. Ani manželom by neprikázal, aby milovali svoje manželky tak, ako Kristus miloval cirkev, a potom by im povedal, aby svoje manželky nenávideli. A svojim nasledovníkom by nepovedal, aby milovali svojich nepriateľov, a potom ich nenávideli.

Ježiš sa v podstate pýtal: „Si ochotný byť viac než len priateľom do nepohody?“

Ak naozaj chceš byť Jeho učeníkom a žiť kresťanský život naplno, potom musíš milovať Ježiša viac než kohokoľvek a čokoľvek iné.

V tomto zdanlivo paradoxnom tvrdení je veľmi jasná logika: tým, že milujeme Boha viac ako kohokoľvek iného, rozvíjame novú lásku k druhým, ktorú sme nikdy nepoznali.